Anton Hrnko: Pripomíname si prijatie Žiadostí slovenského národa
Slovenská národná strana je dedičkou a nositeľkou najstarších politických programov, ktoré vytvorili naši predkovia s cieľom zabezpečiť rovnoprávne a suverénne postavenie slovenského národa v rodine európskych národov. Po svojom vzniku roku 1871 si za základ svojho politického programu dala za cieľ napĺňať zásady Memoranda národa slovenského, ktoré bolo prijaté na národnom zhromaždení 6. a 7. júna 1861. Memorandum však organicky nadväzovalo na Žiadosti slovenského národa, ktorých 168. výročie prijatia si pripomenieme 10. mája. Hoci toto výročie nie je okrúhle, treba si ho pripomenúť najmä z toho dôvodu, že 6. júna tohto roku, roku svojho doteraz najväčšieho politického úspechu v doterajšej histórie strany, si Slovenská národná strana pripomenie 145. výročie svojho vzniku. Je len samozrejme, že pri takejto príležitosti SNS hľadá a pripomína si zdroje svojho politického programu. A jedným z nich sú bezpochyby aj Žiadosti slovenského národa z roku 1848. Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté v Liptovskom Sv. Mikuláši 10. mája 1848, boli výsledkom dlhoročného procesu formovania ideológie moderného slovenského národa od čias jozefinizmu (1780 – 1790) zavŕšené Štúrovou koncepciou samostatného, osobitého slovenského národa so svojou vlastnou rečou, svojím územím, vlastnou kultúrou a hospodárskym životom. Žiadosti boli súčasťou revolučného procesu meruôsmych rokov , ktoré ukončili éru feudalizmu v našom priestore a otvorili cestu k novému spoločenskému poriadku. Bolo prirodzené, že Slováci nechceli zostať mimo hlavného revolučného prúdu a prihlásili sa o svoje práva. V Žiadostiach sa deklarovali za samostatný, neodvislý národ, ktorý si chce svoje veci spravovať podľa svojich vlastných predstáv. Preto požadovali rovnoprávnosť všetkých národov Uhorska, popri celoštátnom sneme i vlastný národný snem, zavedenie slovenčiny do všetkých sfér úradovania a prijatie slovenských národných symbolov. V rámci všeobecnej demokratizácie požadovali všeobecné volebné právo, slobodu tlače, slobodu zhromažďovania, dôsledné odfeudalizovanie spoločnosti a pôdu pre roľníkov. Uhorská vláda odmietla Žiadosti a na ich hlavných osnovateľov vydala zatykač. Slovenská politická reprezentácia na čele s Ľ. Štúrom sa preto rozhodla za národné práva pozdvihnúť zbrane v Slovenskom povstaní rokov 1848 – 1849 sa ich pokúsila naplniť, čo sa však nepodarilo. Žiadosti i zápas štúrovcov boli zdrojom ďalších slovenských politických programov a politických snažení, ktoré dlhé roky viedla práve Slovenská národná strana. Memorandum národa slovenského bolo vlastne programovým dopracovaním Žiadostí slovenského národa. Body Memoranda boli v úplnosti naplnené až vyhlásením Slovenskej republiky ako suverénneho a nezávislého štátu 1. januára 1993, na čom mala výraznú zásluhu aj SNS. Slovenská národná strana sa hrdo hlási k zdrojom svojho politického programu i k odkazu predkov. Svojou praktickou politikou napĺňa odkaz svojich predchodcov, ktorí svoj zápas viedli v nie ľahkých podmienkach a pritom často platili za svoju angažovanosť nielen svojím postavením, slobodou, ale aj životom.