Ján Slota exkluzívne: Moje osudové ženy

20.02.2012 | Počet prečítaní: 1284

Bratislava, 20. februára 2012 – Predseda SNS Ján Slota Vás nechá nazrieť do svojho súkromia a prezrádza, ktoré sú osudové ženy jeho života:

Stará mama
“Zbožňoval som ju a prežil som u nej azda to najkrajšie obdobie v celom svojom živote. Každé prázdniny alebo voľný čas som trávil u starých rodičov v Lietavskej Lúčke a sú to naozaj nádherné spomienky, ktoré vo mne dodnes rezonujú až tak, že mám aj pri písaní tohto článku slzy v očiach. Stará mama nás, vnúčatá, vychovávala síce dosť tvrdo, ale vtedy bol taký tvrdý život… Mnohému ma naučila. Moji starí rodičia mali veľa domácich zvierat, o ktoré sa bolo treba starať. Pomáhal som pri zbere sena, sadení a vykopávaní zemiakov, aj pri pasení kráv… Vytvorilo to vo mne vzťah nielen k prírode, ale aj k fyzickej práci a ako pre dieťa to bol pre mňa vtedy aj zážitok. Krásne na tom období bolo, že nielen stará mama, ale obaja moji starí rodičia boli tak morálne čistí ľudia, že to sa dnes už azda len málokde vidí. Obaja ťažko fyzicky pracovali – starý otec v kameňolome, napriek tomu si na vnúčatá čas vždy našli. Starý otec zbieral huby a potom sme si ich so súrodencami opekali na sporáku, posolili sme si ich a bola to úžasná pochúťka. Do života mi dali veľa lásky, rodinnej pohody a vône tých opekaných húb, či lesných jahôd. Tie nám starý otec nosil napichané na halúzkach čečiny, z ktorých sme si ich potom samy oberali.”

Mama
“Každá mama je pre dieťa tá jediná, najlepšia na svete, a to si o svojej myslím aj ja. Mal som s ňou skôr kamarátsky vzťah než klasický rodičovský. Už ju vedľa seba niekoľko rokov, žiaľ, nemám, ale dojíma ma každá spomienka na ňu, lebo kým cítite vedľa seba matku, stále sa môžete cítiť dieťaťom a hľadať v nej životnú istotu a oporu. Cítim v sebe veľa z jej vlastností. Pracovitosť a zodpovednosť. Alebo napríklad tú vlastnosť, že hoci rýchlo a prudko vzbĺknem, nevydržím sa dlho hnevať. Nie som ani prísny k deťom, tiež sa im snažím dať do života ten poklad, ktorý mi dali moji rodičia – bezvýhradný vzťah rodinnej opory, podpory a dôvery, aby stále cítili, že ma vedľa seba majú, nech sa im stane čokoľvek. A jedným z najkrajších darov, ktorý mi do života mama spoločne s otcom dala, sú moji súrodenci.”

Manželka Ľubka
“Zoznámili sme sa tak, že pracovala ako moja asistentka, keď som bol primátorom Žiliny. Istotne, zaujala ma svojou krásou, sviežosťou, mladosťou, ale Ľubka má v sebe prirodzené národné povedomie, čiže boli sme si od začiatku blízki. Hoci je odo mňa o dosť mladšia a občas sa prejaví aj náš generačný rozdiel pri pohľade na isté veci, myslím si, že sa krásne dopĺňame. Očarila ma jej šikovnosť manažérky a skvelá angličtina, ktorou mi pomáhala pri práci a stretnutiach so zahraničnými návštevami. A čo na nej milujem najviac? Jej úsmev, keď sa ráno zobudím, lebo mi ním presvieti deň. Milujem na nej aj jej cieľavedomosť a schopnosť dodržať slovo. Vážim si, že dokáže akceptovať fakt, že po boku vrcholového politika sa zmenil jej spoločenský život a politika ovplyvnila aj jej množstvo priateľov. Najkrajší dar som od nej dostal našu krásnu dcérku Sofiu, ktorú obaja nesmierne milujeme a ktorá je obrovským putom, čo nás spája.”

Dcérka Sofia
“Slnko môjho života, láska, srdce, moje všetko… Je obdivuhodné, ako dnes deti rýchlo rastú až dospievajú, lebo hoci má Sofinka len 5 rokov, je z nej už malá dáma. Milujem chvíle, keď prídem domov unavený z množstva práce, rokovaní a ciest, a môžem si ľahnúť do obývačky a len tak ju sledovať, ako sa hrá. To je pre mňa ten najkrajší film. Snažím sa s ňou tráviť čo najviac času, aby som ju mohol naučiť to, čo mne vštepili do života moji rodičia. Priznám sa, že manželka k nej býva prísnejšia a vychováva, ja zase viac rozmaznávam. Možno preto, že doteraz som mal len synov. Sofiu si naozaj užívam. Ale snažím sa ju aj nenápadne viesť. Napríklad k samostatnosti a zodpovednosti – pri vzdelávaní, práci, zábave. A ktoré svoje vlastnosti na nej vidím? Cieľavedomosť, ale aj tvrdohlavosť. S tou sa v dnešnom svete, dúfam, nestratí.”