Zmeny v zákone pomôžu nepočujúcim deťom

04.03.2017

Slovenská národná strana úpravou zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb chce pomôcť nepočujúcim deťom. Dôvodom, pre ktorý poslanci za SNS predkladajú novelizáciu zákona č.149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, je skutočnosť, že za 21 rokov existencie zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb, sa tento zákon zodpovedajúco nepremietol do praxe.

„Za uplynulé roky vzdelávanie nepočujúcich detí v Slovenskej republike stále náležite nerešpektuje ich zdravotné postihnutie. Vzdelávanie týchto detí je často neprimerané, málo efektívne, niekedy aj s negatívnym dopadom na ich intelektuálny a osobnostný vývoj,“ odôvodňuje potrebu zmeny predseda SNS Andrej Danko.

Zmeny, ktoré poslanci za SNS zavádzajú do praxe prešli aj diskusiou s odborníkmi v danej oblasti.

Druhým dôvodom je aj nesprávna interpretácia pojmov, ktoré sú dôležité pri aplikácii tohto zákona. Napríklad, podľa súčasných pravidiel sa dnes posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok, ale len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči, ktorú musí mať osvojenú aj nepočujúce dieťa, ak chce byť integrované do spoločnosti počujúcich.

„ Omyl spočíva pravdepodobne v nesprávnom ponímaní a používaní pojmu „sluchovo postihnutí“ v našej legislatívnej praxi. Ten nerozlišuje jednotlivé druhy sluchového postihnutia, ako sú nedoslýchaví, osoby so zvyškom sluchu, ohluchlí, ale aj nepočujúci. Z metodologického hľadiska je preto nesprávne aplikovať tento všeobecný pojem rovnako na všetky ostatné druhy sluchového postihnutia.“ Vysvetľuje potrebu zmeny jeden z predkladateľov novely, podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Pritom každé konkrétne sluchové postihnutie si vyžaduje špecifický prístup. „Nedoslýchavé deti nie sú napríklad až tak náročné na podmienky vzdelávania a integrácie, pretože načúvací prístroj im umožňuje počuť a vzdelávať sa v školách medzi počujúcimi. Podobne sú na tom aj deti so zvyškom sluchu, alebo deti ohluchlé. Nepočujúce deti, o ktoré ide predovšetkým v pôvodnom zákone a aj v našej novele, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda,“ vysvetľuje ďalej podpredsedníčka SNS Eva Smolíková.

V praxi to znamená, že vo vzdelávacom procese je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom, ich „materinskou“ rečou. Osvojovanie si písomnej formy orálnej reči, ktorá je pre nich sekundárnym „cudzím jazykom“ prebieha potom rovnako, ako je tomu u počujúceho dieťaťa, ktoré má už osvojenú materinskú reč a učí sa ďalší (cudzí) jazyk.

Dôkazom nesprávnej aplikácie zákona o posunkovej reči nepočujúcich je nepriaznivý dopad na ich vzdelávanie, keďže nepočujúce deti, ako tzv. „sluchovo postihnuté“ boli často preradené zo špeciálnych škôl a následne tzv. „integrované“ do štandardných tried, medzi deti počujúce. V týchto nových podmienkach už však nie je nepočujúcim deťom umožnené vzdelanie adekvátne ich zdravotnému postihnutiu, tak ako to vyžadujú dokumenty OSN i iné dokumenty o právach dieťaťa na vzdelanie.

Predkladaná novela má svoje opodstatnenie v tom, že vymedzuje skupinu „nepočujúcich“, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania.

Odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých, či so zvyškom sluchu umožňuje, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie.

Slovenská republika bola v poradí treťou krajinou na svete, ktorá legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom, a okolitý svet nám za túto prijatú legislatívu vyjadroval široké uznanie. Po neschválení tejto novely, by sme sa stali prvou krajinou sveta, ktorá by spochybnila právo menšiny svojich nepočujúcich občanov na plnohodnotné vzdelávanie sa v posunkovej reči.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, predkladá skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslav PAŠKA, Eva SMOLÍKOVÁ, Magdaléna KUCIANOVÁ, Tibor BERNAŤÁK, Štefan ZELNÍK a Dušan TITTEL. Rokovať sa o ňom bude na nasledujúcej marcovej schôdzi Národnej rady SR.