Jaroslav PAŠKA: Téma povinného prerozdeľovania migrantov neskončila
Hoci búrlivé debaty o povinnom prerozdeľovaní migrantov v jednotlivých štátoch Európskej únie po neformálnom bratislavskom summite Rady Európskej únie utíchli, neznamená to, že táto téma sa definitívne skončila. Povedal to prvý podpredseda SNS, podpredseda Zahraničného výboru NR SR a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Jaroslav Paška v TABLET.TV. Jeden zo spôsobov, ako by sa téma povinného prerozdeľovacieho mechanizmu mohla vrátiť, podľa neho naznačil aj samotný summit v Bratislave. „Pokiaľ sa bude pokračovať tak, ako sa na summite dohodlo, otázka prerozdeľovacieho mechanizmu bude stále na stole. Dohodli sme sa totiž, že posilníme európsku stráž na hraniciach únie,“ pripomenul prvý podpredseda SNS. Jaroslav Paška v tejto súvislosti dodal, že je však veľký rozdiel v tom, ak migrantov z mora vyloví talianska, grécka, alebo európska loď. „Keď zachytia migrantov, môžu ich vyložiť len na gréckych alebo talianskych brehoch. Bude otázkou, komu budú migranti podľa Dublinského dohovoru prislúchať. Ak ich privezie talianska loď, o ich prijatí, azyle či umiestnení rozhoduje Taliansko. Ale keď to bude európska pobrežná stráž, čí to bude utečenec?“ Podľa J. Pašku sa tak dostávame na horúcu pôdu. Kompetenciu rozhodnúť asi dostane Európsky azylový úrad, ktorý nemá vlastné územie. Azylant môže chcieť ísť do Nemecka, Francúzska či Rakúska, ale tieto krajiny môžu povedať nie. Takže tu môže byť snaha, aby tento európsky úrad fungoval podľa schváleného prerozdeľovacieho mechanizmu. Prvý podpredseda SNS zároveň komentoval aj nadchádzajúce referendum o kvótach v Maďarsku, ktoré sa koná 2. októbra: „Som presvedčený, že téma kvót sa neskončila a z tohto pohľadu pokračovanie v referende má svoj význam. Obrana Maďarska má svoju logiku a zrejme je ochrana referendom, ktoré je v Maďarsku vypísané, aj určitým zdvihnutým prstom pre bruselských úradníkov, aby hľadali iné spôsoby, ako sa vyrovnať s migráciou,“ povedal Jaroslav Paška. Podľa prvého podpredsedu SNS dôvodom opakovaných snáh o návrat témy povinného prerozdeľovania utečencov je pokračujúca migrácia, ktorá stále viac zaťažuje Taliansko a Grécko a neschopnosť Európskej únie zastaviť toto prúdenie. Závery bratislavského summitu, podľa ktorých sa už nesmie opakovať situácia s nekontrolovaným prílevom migrantov počas minulého roku, je potrebné dostať pod plnú kontrolu európske hranice a dosiahnuť široký konsenzus o migračnej politike, považuje J. Paška za dobrú základnú ideu, ktorá však mala prísť minimálne o rok skôr. „To sú ciele, ktoré mali byť zadefinované hneď vtedy, keď sa ukázali prvé vlny migrantov. Strašne dlho to trvá,“ povedal s tým, že z hľadiska EÚ je dôležité čím skôr uzavrieť hranice a vytvoriť systém selekcie migrantov. A pre ekonomických migrantov vytvoriť mechanizmus, aby sa okamžite vrátili späť, či už do materskej krajiny, alebo tam, odkiaľ prišli. A potom sa dá rozprávať o tom, ktorá krajina vie ponúknuť aké podmienky na dočasné usídlenie tým, ktorí nárok na azyl a ochranu majú. Pokiaľ v ich domovskej krajine trvá vojnový konflikt. „Základná filozofia je pomerne jednoduchá, ale vytvoriť podmienky, aby fungovala, je, zdá sa, pre Európsku úniu zložité. Je otázne, ako bola ochrana európskych hraníc zabezpečená doposiaľ, kým migranti nechodili. Zdá sa, že nebola žiadna,“ odhadol Paška. Podľa J. Pašku diskusia o riešení migračného problému prináša aj ďalšie návrhy, ktoré by pre Slovensko mohli byť problematické. „Istý náznak zaznel z úst nemeckého komisára Günthera Oettingera, ktorý vyhlásil, že by sme v rámci EÚ mali zjednotiť utečenecké dávky. Teda každý azylant dostane fixnú sumu. Pán komisár predniesol svoj návrh s tým, že treba stanoviť harmonizovanú výšku podpory a oni sa už sami rozhodnú, kde si za tie peniaze budú môcť dovoliť najvyššiu životnú úroveň,“ uviedol J. Paška. „Tým sa do veľkého problému dostávame my. Máme tu občanov, ktorí v tejto krajine 30 rokov pracovali, vytvárali hodnoty, aby potom mohli na dôchodku dôstojne žiť. A potom príde azylant, ktorý ruku k dielu nijako nepriložil a dostane viac peňazí ako náš dôchodca. Z našich daní. Alebo dokonca viac peňazí, ako pracujúci za minimálnu mzdu,“ naznačil prvý podpredseda SNS. tablet.tv, TASR, -kh-