Jaroslav Paška: Únia má slúžiť ľuďom, nie záujmom špekulantov, kapitálu, či politikov

02.07.2016

Slovenská republika prevzala manažovanie a predsedníctvo podujatí EÚ v zložitom čase, keď sa občania Veľkej Británie v plebiscite vyjadrili, že už viac nechcú, aby o osude ich krajiny rozhodovali kaviarenskí eurobyrokrati z Bruselu.

Potvrdili tak skutočnosť, že nespokojnosť ľudí s nariadeniami európskych inštitúcií sa prehlbuje a verejnosť si neželá taký model súžitia, pri ktorom im môžu cudzí úradníci, čiiné štáty ukladať povinnosti bez ich súhlasu.

Z reakcií J. C. Junckera, ako aj ďalších predstaviteľov EÚ je zjavné, že si nechcú priznať spoluzodpovednosť za to, kam svojimi zlými rozhodnutiami pôvodný projekt spolupráce európskych národných štátov doviedli.

Preto by malo slovenské predsedníctvo popri schválených prioritách vytvoriť podmienky aj na pokojnú, vecnú a pragmatickú diskusiu o zásadnej reforme Európskej únie. Diskusiu o zmysluplnom a korektnom prehodnotení mechanizmov rozhodovania, aj vykonávania kompetencií, ktoré členské štáty na spoločnú, európsku administráciu slobodne preniesli.

Základom politickej moci v demokratickej spoločnosti je totiž slobodný občan. Občan suverénneho národného štátu, ktorý odovzdáva svoje oprávnenia na výkon politických rozhodnutí podľa demokratických pravidiel svojim štátnym reprezentantom. Len predstavitelia národných štátov môžu, potom po súhlase občanov (a na základe dohody s inými štátmi EÚ) preniesť výkon časti svojich právomocí na orgány EÚ.

Súčasná prax, keď si bruselské inštitúcie jednostrannými administratívnymi procesmi rozširujú kompetencie na úkor členských štátov, vytvárajú priestor na presadzovanie záujmov rozličných profesijných, či lobistických zoskupení, alebo realizáciu svojich sociálnych experimentov a inžinierstva je už neudržateľná.

Dnes je teda našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby si bruselská administratíva, aj jej manažment čím skôr uvedomili, že ak európske inštitúcie nebudú vykonávať prenesené kompetencie členských štátov korektne a čestne tak, ako to od nich štáty požadujú, majú členské štáty a ich občania právo odobrať Únii tieto zverené oprávnenia nájsť si iné, vhodnejšie mechanizmy na ich realizáciu.

Tak, ako to napokon dnes robí Veľká Británia ako už dlho, úspešne v Európe fungujú Švajčiarsko, Nórsko, ale aj Island.