R. Rafaj na centrálnych oslavách zvrchovanosti SR: SNS bude ostro sledovať, kto a prečo zbavuje národ zvrchovanosti

24.07.2012 | Počet prečítaní: 707

Centrálne oslavy SNS k 20. výročiu vyhlásenia Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky: päťmetrová vatra, ľudové piesne, príhovory hostí, účasť podpredsedu SNS Rafaela Rafaja, pamätný list predsedu SNS pre účastníkov a prelet lietadlom so slovenskou trikolórou.

Vatra zvrchovanosti sa už stala v Ľubeli tradíciou. Už po piatykrát bola zapálená 21. júla 2012 pri príležitosti 20. výročia vyhlásenia deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky v rámci celonárodných osláv, ktoré organizovala SNS. Program začal o 19. hodine oficiálnou časťou, ktorú viedol hlavný organizátor podujatia – podpredseda Okresnej rady SNS v Liptovskom Mikuláši Erik Gemzický a postupne požiadal prítomných pozvaných hostí o slávnostné príhovory, a to podpredsedu Slovenskej národnej strany Rafaela Rafaja, predsedu Krajskej rady SNS v Žiline Milana Friča, predsedu Okresnej rady SNS v Liptovskom Mikuláši Rudolfa Urbanoviča, riaditeľa Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Milana Stromku, tajomníka Miestneho odboru Matice slovenskej v Ľubeli Petra G. Hrbatého a poslanca VÚC Jána Blcháča. Súčasťou nielen tejto časti boli aj národne ladené piesne v podaní členov miestneho spevokolu. Po ukončení bloku príhovorov sa prítomní hostia aj občania nielen našej obce presunuli zo záhrady MO SZZ k vatre, ktorá bola opäť výsledkom niekoľkohodinového snaženia partie chlapov z Ľubele a okolitých obcí, ako aj podpory Spoločenstva bývalých urbárnikov v Ľubeli. Tóny slovenskej hymny, zapálenie 5 metrov vysokej vatry a následne stúpajúce plamene umocňovali spomienku prítomných na vzácny okamih zvrchovanosti našej vlasti. Ku skvelej atmosfére prispel aj pozdrav Miroslava Tomu z lietadla vytvárajúceho trikolóru vo vzdušnom priestore nad vatrou. Svetlo vatry robilo spoločnosť všetkým, ktorí aj napriek nie celkom priaznivému počasiu zotrvali v priestoroch ovocinárskej záhrady do neskorých nočných hodín. O príjemnú atmosféru posedenia pri hudbe sa postarali členovia Miestneho odboru Matice slovenskej a Ľubeľského ochotníckeho divadla. Rafael rafaj odovzdal všetkým prítomným pamätný list vydaný predsedom SNS Jánom Slotom špeciálne k 20.výročiu vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Podpredseda SNS Rafael Rafaj v príhovore zdôraznil význam každodennej zvrchovanosti v živote národa aj človeka. Podľa neho otázky „kto sme, kde sme, odkiaľ sme prišli a kam kráčame“ sú základné otázky identity plynúcej zo slobody. Básnik Janko Kráľ napísal, že je to preto, lebo „sloboda nás volá k činom“. Sloboda znamená byť zvrchovaný v činoch, neobmedzený v rozhodnutiach a znamená samozrejme aj zodpovednosť za seba samých. Preto sa aj v Deklarácii SNR o zvrchovanosti SR vyhlasuje, že „aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života“.

Je to preto, lebo Slováci vždy túžili – byť tak ako iní na mape sveta. Po slávnej ére Veľkomoravskej ríše sme však začuli biť zvon slobody až v meruôsmych rokoch. „Slováci, Bratia! Od stáročí ležala na nás bieda a nešťastia…“ Takto sa začínalo oslovenie z pamätnej výzvy SNR z Myjavy z 19.sept. 1848. 1. SNR, ktorú môžeme považovať za významný predel v napĺňaní princípu zvrchovanosti Slovákov ako cesty k vlastnej štátnosti. Slováci sa totiž nezobudili až pádom železnej opony… Predtým to boli mierumilovné formy apelujúce na práva Slovákov – Žiadosti, Memorandá a Prosbopisy. Podľa R. Rafaja zjavne prvý krok zvrchovanosti urobili naši predkovia, keď panovník Rastislav poslal žiadosť byzantskému cisárovi Michalovi III. o evanjelium v našom vlastnom – staroslovenskom jazyku. Výsledkom činu bolo aj potvrdenie zvrchovanosti pápežom Jánom VIII listinou „Industriae tuae“, ktorou sa reč našich predkov stala nielen 4.liturgickým jazykom sveta, ale aj jazykom legitímnym a suverénnym. Úlohou každej generácie je, zdôraznil podpredseda SNS, ďalej nadväzovať na kontinuitu národnej, slovenskej a dnes aj štátnej suverenity a zvrchovanosti.

Kriticky sa však vyslovil k trendu globalizácie a integrácie, ktoré dusia zvrchovanosť národných štátov. Odmietol predstavy eurobyrokratov z Bruselu, ale aj iných štátnikov, vrátane slovenských, ktorí si myslia, že samobytnosť, identita, sebaurčenie, zvrchovanosť národa a vôbec samotná existencia národných štátov sú vraj prežitkami a prekážkami k integrácii. „Skutočne si naivne myslíme, že hlboká hodnotová kríza západnej civilizácie založenej na toteme zlatého teľaťa bánk a virtuálnej ekonomiky sa dá zachrániť zbavovaním národov ich slobody, zvrchovanosti a kultúrnej rozmanitosti budovaním európskeho superštátu?“, uviedol R. Rafaj. Podľa neho Slovenská národná strana, ktorá už v roku 1990 požadovala vznik samostatnej, zvrchovanej Slovenskej republiky bude pozorne strážiť, aby politici bezbreho neodovzdávali našu suverenitu.

Upozornil, že zvrchovanosť vyzdvihol aj pápež, ktorý v roku 1980 na kongrese UNESCO v Ženeve apeloval na uchovanie zvrchovanosti: “Jestvuje základná zvrchovanosť spoločnosti, ktorá sa prejavuje v kultúre národa. Ide o zvrchovanosť, ktorou je zároveň aj človek výsostne zvrchovaný. Túto základnú zvrchovanosť vlastní každý národ silou svojej vlastnej kultúry”. Slová Jána Pavla II. “nedovoľte, aby sa táto podstatná – teda národná – zvrchovanosť stala korisťou akéhokoľvek politického alebo hospodárskeho záujmu!” sú podľa R.Rafaja adresované súčasnej situácii vytvárania bankovej únie a centralizovaného superštátu. Rovnako jasná a zrozumiteľná bolo aj vyhlásenie zvrchovanosti prvej SNR v roku 1848: „Nikoho iného teraz nemá počúvať, od nikoho druhého rozkazy prijímať národ náš, okrem národnej svojej vrchnosti, od Národnej našej rady…“

Dnešná Národná rada SR však stále viac a viac zbavuje národ jeho zvrchovanosti vo vlastnom štáte. Dnes žneme negatívne dopady ľahostajného prístupu k zvrchovanosti v oblastiach, ktoré sú pre každého z nás priam životné: Slovensko má najnižšiu mieru potravinovej sebestačnosti, teda zvrchovanosti nad plodmi pôdy, ktoré nás živia. Stratili sme kontrolu nad energetickými nosičmi ich privatizáciou, stále obmedzovanie jazykovej zvrchovanosti slovenčiny ako štátneho jazyka na našom južnom území sa skrýva za nejaké „status quo“, našu štátnu zvrchovanosť si po prezidentovi nášho južného suseda dovolil provokatívne narušiť už aj výbor jeho parlamentu… Zvrchovanosť znamená vedieť ju aj obrániť, keď treba, znamená dokázať ju, potvrdiť a keď treba – aj pritvrdiť. Napríklad dôslednejším vynútením plnenia si povinností a zákonnosti jedincami istého neprispôsobivého etnika. Zvrchovanosť nie je len história, zvrchovanosť je o jej každodennom napĺňaní, zdôraznil na záver Rafael Rafaj.