Rafael Rafaj: Ako Fico podcenil SNS aj roduverných Slovákov

01.04.2014

alebo
1. ako rozum prehral so srdcom, vážna tvár s úsmevom a skúsenosti s nádejou a
2. ako mohol vyhrať s maďarskou kartou aj s pomocou SNS

Zlyhanie generálnej línie

Kandidát na prezidenta Róbert Fico doplatil na svoju generálnu líniu politickej korektnosti. Po 1., najmä voči Maďarsku a Orbánovi, etnickým Maďarom na Slovensku a diabolským objatiam s B.Bugárom v Národnej rade Slovenskej republiky. Po 2., chytil sa do vlastnej pasce, pretože v kampani vôbec nešlo o stabilizáciu jeho voličov (ako hovorili niektorí politológovia) a po 3., úradujúci premiér prehral so Slovenskom, ktoré nedal na prvé miesto.

Doplatil na profesionálnu deformáciu premiéra, ktorý sa chce páčiť a byť rešpektovaný najmä v zahraničí, na svojej „klubovej“ úrovni najmä v EÚ a prioritne medzi tzv. silným jadrom únie. Voličov teda nemohli osloviť ani angažovaní zahraniční štátnici a straníci ako M. Schultz či M. Zeman. Slovenský premiér prehral dopredu sám so svojou poníženeckou ústretovosťou k zahraničiu, keď nie tak dávno vyhlásil, že kvôli európskej perspektíve je ochotný obetovať aj nejaké volebné percentá svojej strany. Zjavne nečakal, že stratí už vo voľbách prezidentských. Pritom varovné signály prišli včas – vo voľbách do VÚC prehrali obaja jeho proeurópski žolíci – aj Maňka, aj Beňová. Odhliadnuc od osobných motívov a nevýhodnej premiérskej pozície z Fica nebolo cítiť, že mu ide predovšetkým o Slovákov, etnicky, aj ľudsky. Možno blízkosť európskych volieb a silná prepojenosť Smeru na internacionálu socialistov v Európskom parlamente vychýlili smer kompasu, ktorý mal smerovať nie na hviezdičky, ale na dvojkríž. Štáb R. Fica chcel síce využiť konštrukciu útoku na A. Kisku v spochybňovaní jeho (nielen zahraničných) nedostatočných skúseností, pričom ale nepochopil, že aj v prezidentských voľbách ide najmä o slovenského voliča a Slovensko, nie o zahraničie. Nestačí vzdať hold kráľovi Svätoplukovi a súčasne podceniť fyzikálno-matematickú silu „zlepenca“, pretože jeden kmeň mladej brezy sa ľahšie zlomí ako päť prepletených konárov osiky.

Nezabral ani judášsky parlamentný bozk s KDH, ani ťah s osobnosťami, ktorý zaberá možno v televíznej šou, pretože bežný človek necíti prepojenosť vysokej politiky s jeho problémami rovnako ako jeho spriaznenosť s osobnosťami z úplne iného levelu. Namiesto obeda s úspešnými ľuďmi si mal dať „Robo“ fazuľovicu na hlavnej stanici a priblížiť sa sociálne svojej najpočetnejšej skupine. Uznanie a elitárstvo na Slovensku jednoducho v politike nezaberajú.

Nevytiahnutá maďarská karta

Ten, kto chce byť „slovenským“ prezidentom a nielen „prezidentom na Slovensku“, sa nemôže spoliehať na cigánskych a maďarských voličov. Róbert Fico podcenil aj vlastenectvo, aj – a možno najviac – úlohu SNS v prezidentských voľbách, ktorá svojho kandidáta strategicky nepostavila, čakala však na svoju úlohu v 2. kole. Márne. Smer sa nepoučil z historického Gašparovičovho víťazstva, ktorému výrazne pomohli národniari práve maďarskou kartou. Mobilizačná výzva a billboardy SNS (2009) v druhom kole, aby Slováci nedovolili, aby maďarská menšina rozhodla o zvolení slovenského prezidenta sa ukázala ako nadčasová. Potvrdzujú to aj súčasné výsledky v južných okresoch. Bolo len otázkou času, kedy Smer doplatí a zaplatí daň za sedenie na dvoch stoličkách – maďarskej aj slovenskej, internacionálnej aj národnej.

Fico vsadil na nesprávneho etnického koňa – na jednej strane spoliehanie sa na rómske hlasy, na druhej chytanie maďarského voliča na maďarské billboardy. Ten však až v 182 obciach odovzdal s viac ako 90-percentou zdrvujúcou väčšinou hlas práve A. Kiskovi, pričom si týmto aktom Fico zahatal sympatie minimálne 5% voličov-národniarov a ortodoxných matičiarov. Paradoxne, podľa koncentrácie výsledkov môžeme povedať, že Kisku volili najmä Maďari, odhadom asi 350-tisíc hlasov. Ak k tomu prirátam aj stratu 80% z elektorátu SNS (napríklad kvôli útokom na SNS počas vládnutia so Smerom, alebo nedostatočnej komunikácii s národniarmi) – asi 100-tisíc, tak spolu to robí takmer 450-tisíc v neprospech R. Fica. Tieto sa v praxi samozrejme nedajú zrátať, ale…Výsledky by boli diametrálne rôzne, minimálne by rezultát nebol tak priepastný. Kiska bez maďarských voličov by získal „len“ 962-tisíc hlasov. Rozdiel medzi ním a Ficom by sa zúžil len asi na sto tisíc hlasov (rozdiel by nebol 32-percentný, ale len 7,8%). Ale ak by R.Fico získal všetkých voličov SNS, polepšil by si na takmer milión hlasov (993-tisíc). A to ešte nehovorím o zmobilizovaných Slovákoch, ktorých by presvedčil, že si váži ich hlasy viac ako tie maďarské. Ak by sme rozdelili maďarských voličov fifty-fifty obom a k Ficovi by sme prirátali voličov SNS, potom by sme dostali prekvapujúci stav, keby by Fico dokonca tesne vyhral (1 168 000 : 1 132 000). Volebný štáb R. Fica si azda myslel, že keď SNS ani SMK nie sú v parlamente, môžu tzv. maďarskú kartu zahodiť? Maďari na južnom Slovensku už tretíkrát rozhodli: pomohli k víťazstvu R. Schustera, výrazne pomohli aj I. Radičovej (DS 88,5%, KN 78,7%, GA 57,8%, Šaľa 60,3%, ktorá vyhrala nad Gašparovičom aj v okresoch Lučenec, Levice, R. Sobota, Rožňava i v Košiciach). Vtedy sa našťastie podarilo zmobilizovať práve slovenských voličov a hrať na vlastenecké emócie. Približne rovnako a možno ešte viac pomohli maďarskí voliči aj Kiskovi k zisku prezidentského kresla (DS 92,7%, KN 86,5%, GA 71,5%, Šaľa 73,1% atď…). Od Fica bolo nereálne predpokladať, že si získa maďarských voličov, mohol ale maďarskou kartou podstatne viac zmobilizovať Slovákov a v taške mať aj národniarov. Mohlo a malo to byť teda o „slovenskom“ prezidentovi a nie o prezidentovi na Slovensku.

Zlyhanie v diskusiách

Očakával som, že premiér rozdrví oponenta práve v mediálnych diskusiách, ktoré sú rozhodujúce. Lenže aj tu mu paradoxne chýbala prax so silnými súpermi, pretože k premiérovi Smer a médiá dlhodobo nasadzovali iba opozičných bezzubých sparingpartnerov, ktorých česť končila i začínala pri ukázaní sa za jedným stolom s prvým mužom slovenskej politiky. V diskusiách, ktoré vyhrávajú voľby prehrala vážna ustarostená premiérska tvár (ktorá rieši cez exekutívu nepochybne vážne problémy štátu) s odľahčenou a usmievavou tvárou vzbudzujúcou nádej, pretože nádej nežije z argumentov, ani z faktov, ale z emócií. Rozum prehral so srdcom, ako v rozprávke. Problémová bola aj hodnovernosť a uveriteľnosť jeho príbehu. Premiér ťažko mohol presvedčiť voličov, že chce prestúpiť z rýchleho pretekárskeho auta do trenažéra a hrať politiku už len na play-station.

Fico sa zjavne vyhýbal priamemu očnému kontaktu s oponentom, ale aj s divákom, ktorému priamo z očí do očí neadresoval svoje posolstvá. Hlavu mal viac sklonenú smerom dole, k stolu a k zemi ako sebavedomo nahor a k súperovi. Nevýraznosť v oblečení (hnedo-šedé odtiene) splývajúce s jeho tvárou a pozadím, kde bolo ťažké rozoznať gestá, výraz, mimiku a zreteľné kontúry (emócie a čitateľnosť sa ľuďom páčia) odstránil jeho štáb až na záver diskusií, ale ten prezlek bol priveľmi do očí bijúci: akoby si zo stužkovej odskočil na pohreb – strohá čierna kravata pôsobila síce vážne, ale aj pochmúrne.

Premiér dokonca zvolil aj nevýhodnú posturiku tela, viac sa otáčal k moderátorom ako k súperovi a ku kamere, ktorá ho často brala z nezáživného uhla zozadu alebo odvráteného zboku, pričom pôsobil dojmom, že je tam len z povinnosti. Tento postoj mohol byť aj vynútený hendikepom nohy v sadre, ale podľa mňa chybu nevedome urobil jeho volebný štáb. Určite nebola náhoda, že premiéra brala kamera prevažne zo strany jeho zasadrovanej nohy (mohlo to vzbudzovať súcit), čo však nebola primeraná pozícia k dlhodobo fixovanému obrazu silného muža, ktorý dokáže urobiť tisíc kľukov. Súčasne ho to vychyľovalo pohľadom od kamery. A v televízii ide najmä o pohľad.

R. Fico paradoxne ťahal za kratší koniec aj v nasmerovaní a adresnosti svojho posolstva, keď nevsadil na občana – diváka, ale na moderátora a sčasti bokopohľadom na oponenta. Divák jednoducho nezískal pocit, že R. Fico sa cez kamery rozpráva práve s ním a prihovára sa práve jemu. A. Kiska to naopak často využíval doširoka otvorenými očami, úsmevom a potvrdzujúcimi frázami, že on občanovi rozumie alebo všeobecným klišé, že ľudia si myslia niečo iné ako premiér, čo, žiaľ, bola pravda. Pôsobil ako na pohovore spoliehajúc sa na plne nabitý životopis, „personalistu“ však zaujímala jeho energia, vízie a nadšenie, ktoré by mal vniesť do riadenia firmy.

Premiér väčšinou len dobiehal súpera aj v chytaní voliča za srdce a pozornosť, chýbala mu aktivita a konkrétne príbehy zo stretnutia s bežnými ľuďmi počas jeho funkcie. Mohol minimálne spomenúť aj niekoľko príbehov z množstva listov, ktoré určite ako šéf kabinetu dostáva, poľudštiť svoj obraz. Úplne podcenil neinformovanosť ľudí o pozadiach a fungovaní charity a ich slepú dôveru v túto zábavku bohatých, keď v ľuďoch ešte stále doznievajú lacno strojené, dojemné scény z Modrého z neba. Namiesto kritiky Kisku za zneužitie charity mal ponúknuť protipríbeh politika, ktorý sa pravidelne stretáva s ľuďmi a ako konkrétne minimálne z fondu predsedu vlády pomohol či už priamo alebo nepriamo množstvu ľuďom či regiónom, ktoré si mohol získať aj osloviť na svoju stranu. Premiér nemohol po dvoch rokoch šírenia posolstva o stabilnej a nekonfliktnej vláde zrazu získať body útokmi na oponenta za predražené úvery či scientológiu. Kiska v podstate nemusel ani útočiť, pretože v súboji, kde využil taktiku vody, ktorá sa nedá uchopiť, súper míňal neproduktívne veľa energie na boj s veternými mlynmi.

Celkovo premiérovi v kampani absentovala nielen ľudskosť, príbeh a pozitívna energia, ale aj správna stratégia, taktika aj načasovanosť. Staré čínske umenie vojny hovorí, že so súperom sa stretnem až vtedy, keď som pripravený vyhrať. A tak ako Mojžiš neprišiel do zeme zasľúbenej, hoci by si to najviac zaslúžil, tak ani Slovensko nedoprialo premiérovi, aby sa stal prezidentom. Možno aj keby využil všetky rady, ktoré som tu opísal. Život je totiž taký. Nevyspytateľný. Raz si hore a raz dole.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

29. 3. 1990 – Federálny parlament prijal ústavný zákon o zmene názvu štátu z Československá socialistická republika na Česko-slovenská federatívna republika.

KALENDÁR PODUJATÍ
marec 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031EC