Šteran Zelník: Bez generačnej obmeny sa zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti

12.07.2016

Úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti nie je všade zďaleka taká akú by sme očakávali. Myslím teraz na úroveň v jednotlivých regiónoch Slovenska. Napriek tomu, že si takmer všetci platíme za zdravotnú starostlivosť, na úroveň európskeho štandardu si budeme musieť ešte počkať. No kvalitná práca by mala byť v zdravotníctve prioritou a samozrejmosťou.

Tieto slová povedal v rozhovore pre Parlamentný kuriér podpredseda SNS a predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník. Prinášame časť rozhovoru, pýtala sa redaktorka Anna Komorová.

Máte nielen teoretické ale aj praktické skúsenosti v odbore zdravotníctva, ste lekár aj s praxou v riadení a tak sa pýtam ako prvú otázku z praxe, čo si myslíte, v čom treba byť dôslednejší pri riadení polikliník a nemocníc v SR?

Náklady na zdravotnú starostlivosť rastú vo väčšine krajín rýchlejšie ako jeho financovanie. Finančné náklady nerastú len z dôvodu netransparentných nákupov techniky a ŠZM, ale aj z dôvodu starnutia populácie, zavádzania nových technológii, postupov liečby, byrokracie či nárastu povedomia samotnej verejnosti. Slovenskému zdravotníctvu chýba dlhodobá vízia a koncepcia, ktorá by tieto faktory zohľadňovala. Systém financovania nereflektuje najmodernejšie diagnosticko-terapeutické postupy, reálne potreby zdravotníkov a najmä pacientov. Zdroje sú dlhodobo nedostatočné. Často meniaca sa a neodborne pripravená legislatíva vnáša do systému chaos. Situáciu zhoršil aj samotný zákon upravujúci zdravotníkom mzdy. Tie totiž nie sú kryté zdrojmi, čo prispelo k ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc. Niektoré z nich už dnes vynakladajú takmer 90% zo svojich príjmov na mzdy. Riaditelia musia zo zákona vyplatiť mzdy zdravotníkom, ale neostáva im na úhradu odvodov do sociálnej poisťovne či dodávateľom za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Za tento legislatívny stav je zodpovedný štát. Túto situáciu musíme zmeniť. Jasná koncepcia, vízia, zákony musia vychádzať z praktických potrieb, reálnych možností a najmä musíme za nimi vidieť nielen zdravotníka ale najmä pacienta, ktorý potrebuje včasnú diagnostiku, správnu a účinnú liečbu.

Je v oblasti zdravotníctva dostatok odborníkov, ktorým nechýba zanietenosť pre prácu ale ani ľudský faktor? Pokiaľ si pamätám, Vy ste vždy stavali na odbornosti.

Slovensko má vynikajúcich a odborníkov, ktorí majú aj mimoriadny ľudský prístup. Treba však obrazne byť na poplach, pretože dlhé čakacie doby svedčia o tom, že odborníkov špecialistov nám začína ubúdať. Na Slovensku chýba asi 3000 špecialistov a cca 12000 sestier. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 55 rokov, priemerný vek pediatrov cca 58 rokov. Kým v roku 2003 bolo iba 9% aktívnych lekárov vo veku 60 a viac rokov, v roku 2013 ich už bolo 21%. Bolo chybou, keď sme v zdravotníctve pripustili stav, že trh všetko vyrieši a prestali plánovať. Výchova jedného lekára špecialistu trvá cca 24 rokov (9 rokov ZŠ ,4 roky gymnázium, 6 rokov LF + 5 rokov špecializácia). Nemocnice sú v dlhoch a preto z ekonomických dôvodov mladých absolventov neprijímajú. Tí sú nútení ísť do zahraničia. Pokiaľ sa situáciu nepodarí zvrátiť, Slovensku reálne hrozí bez generačnej obmeny zásadné zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Minimálna sieť bola stanovená pred rokmi a v súčasnosti už nespĺňa súčasné potreby.

Solidarita v zdravotníctve je iste potrebná, tiež pomáha chorým pri uzdravovaní, pretože platenie poistného prináša možnosti pre lepšie fungujúce zdravotníctvo. No , zdá sa, že neraz to nestačí.

Systém založený na princípe solidarity – som zdravý platím na chorého – je správny. Tento model je v celej EÚ. Nikto z nás nevie, kedy bude potrebovať často aj náročnú diagnostiku a liečbu, ktorú by si sám nevedel z vlastných zdrojov uhradiť. Príčinou tohto stavu je, že zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti nie je zosúladený s finančným objemom, ktorý ide do zdravotníctva. Viac je zo zákona pacientom sľúbené, ako je reálne za túto starostlivosť poskytovateľom uhrádzané. Pacienti požadujú viac, ako si zdravotné poisťovne u poskytovateľa objednajú. Podľa OECD výdavky domácností na zdravotníctvo (okrem povinného zdravotného poistenia) sú už dnes dosť vysoké. Kým domácnosť Dánska, Holandska ci Českej republiky vynaloží na zdravotnú starostlivosť 12-16% z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, slovenské domácnosti až 26%.

Platenie poistného si vyžaduje aj spätnú kontrolu, aby peniaze neslúžili viac na zisk poisťovní ? Čo vie pre to urobiť Výbor pre zdravotníctvo?

Programové vyhlásenie vlády za oblasť zdravotníctva je kompromisom výsledkov volieb. Je v ňom však záväzok obmedziť zisk zdravotným poisťovniam. Na ťahu je ministerstvo zdravotníctva, aby prišlo s návrhom zákona. Výbor NRSR pre zdravotníctvo iste takýto zákon podporí.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

21. 11. 1916 – Zomrel rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef I. Patril k najvýznamnejším monarchom 19. storočia, vládol 68 rokov.

21. 11. 2002 – Slovensko spolu so Slovinskom, Bulharskom, Rumunskom, Estónskom, Lotyšskom a Litvou dostalo na summite NATO v Prahe pozvanie na vstup do NATO.

KALENDÁR PODUJATÍ
november 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930EC