Rafael Rafaj: Bude slovenský juh dvojjazyčný?!

11.05.2011 | Počet prečítaní: 373

Kontroverzný návrh novely zákona o používaní jazykov menšín (č. 184/1999) som nielen ja, ale aj väčšina opozičných poslancov podrobil ostrej kritike pri jeho prerokovávaní na Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Ako podpredseda výboru som pripravil obsiahli jedenásťbodový pozmeňujúci návrh, ktorým som sa snažil zvrátiť „chorý“ zákon, aj keď som predpokladal, že koaličný mlynček opäť zomelie akúkoľvek obranu národno-štátnych záujmov Slovákov a Slovenskej republiky. Asi to koalícia prevalcuje aj v pléne NR SR, preto verím, že zákon vráti prezident, ale verím aj v obmedzenú platnosť takýchto proiredentistických zákonov z dielne tejto vlády a tento len do času, kým bude úspešné referendum o výlučnom používaní slovenčiny ako jediného úradného jazyka, ku ktorého vypísaniu zbiera SNS v súčasnosti podpisy v petícii. Darmo, keď koaličná verchuška sa drží koryta a kašle na národ, ľudia sa musia rozhýbať (ako hovoril Štúr) a využiť právo na priamy výkon svojej moci cez referendum.

Aj keď konečné hlasovanie na našom výbore skončilo patovo, koaliční poslanci odmietli všetky moje pragmatické pozmeňujúce návrhy. Koaličníci dokonca tak pustili do gatí, že nenašli ani odvahu podporiť kompromisný návrh svojho kolegu P.Abrhana (KDH), aby sa kvórum zvýšilo na 18%. Zjavne tlak strany Most-Híd a nôž na krku koaličného prežitia boli viac ako očividné.

Na výbore, kde sa majú prerokúvať vecné a odborné hľadiská návrhov zákonov – predpokladá sa istá erudovanosť tu zaradených poslancov – som preto upozornil na viaceré legislatívne pochybenia tvorcov. Podpredsedovi vlády Chmelovi som vytkol, že zbytočná norma obsahuje až dvadsať novelizovaných bodov, pričom zavádza mnohé úplne nové a obsiahle paragrafy, no súčasne aj vstupuje do ďalších trinástich (!) zákonov a jeden úplne ruší. „Ak by s takýmito nesystémovými zmenami prišiel poslanec, tak vláda to na rokovaní zamietne s tým, že ide nad rámec legislatívnych pravidiel a bolo by treba pripraviť úplne nový zákon“, upozornil som prítomného podpredsedu vlády, ktorý v rokovacej sále dosť času predriemká… Predstaviteľa tejto protislovenskej vlády a nominanta strany Most-Híd som sa opakovane spýtal, či patrí maďarčina medzi ohrozené alebo vymierajúce jazyky, keďže Európska charta regionálnych a menšinových jazykov – na ktorú sa v dôvodovej správe odvoláva vláda – slúži prednostne práve na ochranu takýchto jazykov. Agresívna a všadeprítomná maďarčina na našom juhu medzi túto kategóriu určite nepatrí, kdežto taká bulharčina alebo chorvátčina zrejme áno. Taktiež som od Chmela opakovane žiadal odpoveď, či predkladateľ vychádzal z individuálneho alebo kolektívneho výkonu práv príslušníka niektorej z menšín, keďže každému je jasné, že nielen Slovenská republika, ale aj medzinárodné právo neuznáva kolektívny výkon práv a podľa mňa takéto tendencie de facto v návrhu zákona možno nájsť.

Keď Chmel začal blúzniť o „rozšírení dvojjazyčnosti na juhu“, tak ma poriadne na stoličke heklo. Rázne som odmietol Chmelovu paralelnú dvojjazyčnosť na úkor štátneho jazyka ako aj masívne pomaďarčovanie verejných priestranstiev – v podstate všetkého, čo je pri cestách, uliciach, všetky nadpisy, označenia, vrátane staníc autobusov a vlakov… Už chýbajú len dvojjazyčné lavičky a toalety… Som zvedavý, čo na to povie súkromný sektor, keďže sa to týka aj označovanie obchodov a prevádzok. Chmel sa krútil a obhajoval zmeny údajne možnosťou výberu, na čo som ho usvedčil zo zavádzania, pretože napríklad v paragrafe 7, v odseku 1 sa práve pôvodne modálny tvar slovesa „môžu použiť“ navrhuje zmeniť na imperatívny „používajú“. Podpredsedu vlády som upozornil aj na rozpor návrhu so zákonom o štátnom jazyku, ktorý má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku. Aký to paradox! Najskôr totálne zmenia zákon o štátnom jazyku, urobia z neho múmiu a pár mesiacov na to prídu s potrebou údajne ďalšieho zosúladenia zákona o používaní jazykov menšín so štátnym jazykom! Typická maďarská salámová metóda a vládne farizejstvo! Preto som spochybnil zníženie kvóra na 15 percent a navrhol jeho zvýšenie na 50 percent, ktoré bolo svojho času aj v Poľsku. To sa hneď ozvala poslankyňa Vaššáryová, že „veď Poliaci neuznávajú menšiny“. Ja na to, že fajn, tak poďme použiť ich prístup u nás na Slovensku. Falošne ronila slzy za našu ďalšiu zdecimovanú menšinu tam ešte prežívajúcu, ktorá má vraj teraz akú-takú možnosť uznania. A ja na to, že problém sa vyrieši, keď nám Poliaci vrátia Masarykom a Benešom „darované“ územie hornej Oravy a Spiša, ktoré im ponúkli za zabratú časť baníckeho Sliezka… Ale koniec naťahovačiek! Veď najzávažnejší útok voči suverenite Slovenska je skrytý v zrušení tzv. tabuľového zákona č. 191/1994 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, hoci jeho podstatná časť sa preniesla do tohto zákona. Reálne nám hrozí postupný návrat násilne pomaďarčených názvov miest a obcí, ak budú miestne referendá úspešné. Chmela som sa opýtal, či to urobil zámerne alebo nedopatrením, teda prečo z návrhu vypustil a nepreniesol blokujúce ustanovenie z tabuľového zákona, že miestne referendum o zmene označenia obce sa nemôže vzťahovať na tie obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945, čiže za éry násilnej maďarizácie a pomaďarčovania názvov obcí a miest. Odpoveď som nedostal. Preto nasledovala moja výzva na prítomných koaličných poslancov, aby podporili v uznesení aspoň časť môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorým by sa opätovne zaviedlo toto blokujúceho obmedzenie, ale bezúspešne, napriek tomu, že som im pripomenul, že uhorský snem vydal zákon č. 4 z roku 1898 o pomaďarčovaní všetkých miestnych názvov v Uhorsku a zmeny sa udiali aj počas násilnej okupácie južného Slovenska po Viedenskej arbitráži. Ale to akoby ste hrach na stenu hádzali… Slovenská národná strana však bude naďalej obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky v Národnej rade SR a dostupnými prostriedkami bojovať proti plazivej politike maďarskej iredenty. Najbližšia legislatívna bitka o charakter juhu Slovenska bude už na májovej schôdzi parlamentu, ktorý sa začína 17.mája. Asi by stálo za to, opäť prísť pred parlament a povedať Antislovákom, čo si o nich národ myslí o ich mise maďarskej šošovice.

Ak vás to zaujíma, tu som len stručne zhrnul vecné a legislatívne výhrady ku kontroverznému obsahu návrhu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009:

- návrh je v rozpore s Ústavou SR, pretože mení zmysel ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon, ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže,
- spôsobí chaos v aplikačnej praxi,
- používa rôzne slovné vyjadrenia k rovnakej úprave,
- je nedôsledný, lebo pri otvorení problematiky nerieši ďalší postup, napríklad nakladanie s dôkazmi v jazyku národnostných menšín v prípade preskúmania rozhodnutia správnym orgánom vyššieho stupňa alebo súdom, ktoré nemajú sídlo v obci, na ktorú sa vzťahuje právo na používanie jazykov menšín,
- sankcionovanie je komplikované a zbytočné, javí sa aj ako problematické z hľadiska jeho súladu s ústavou (fakultatívnosť),
- problematická je pôsobnosť Úradu vlády SR ako orgánu na prerokovanie správnych deliktov (pričom značné právomoci sa dávajú podpredsedovi vlády pre menšiny),
- nerovnaká účinnosť ustanovení,
- ustanovenia nezodpovedajú požiadavke vyváženosti právneho poriadku a legislatívnych pravidiel,
- používanie jazyka menšiny v obecnej polícii a príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky a iných ozbrojených zborov buď v služobnom styku alebo pri komunikácii s občanmi zásadným spôsobom prenáša individuálne právo občana hlásajúceho sa k národnostnej menšine na komunikáciu v ozbrojených zložkách
- používanie jazyka menšiny v obecnej polícii a príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky a iných ozbrojených zborov buď v služobnom styku alebo pri komunikácii s občanmi zásadným spôsobom prenáša individuálne právo občana hlásajúceho sa k národnostnej menšine na komunikáciu ozbrojenými zložkami,
- prijatie predloženého návrhu zákona by malo za následok prebudovanie veľkej časti právneho poriadku Slovenskej republiky
- hrozí legalizácia takých označení obcí, ktorých názov bol násilne zmenený v časoch najzúrivejšej maďarizácie,
- protirečivosť jednotlivých pasáží normy – napr. povinné osoby vraj nemusia ovládať jazyk menšiny, ale ak zamestnanci verejnej správy „nie sú povinní ovládať jazyk menšiny“, zmena na tvar „používajú“ namiesto spojenia „môžu použiť“ im túto povinnosť de fakto zadáva a súčasne nepriamo vnáša prvok diskriminácie na pracovnom trhu v neprospech Slovákov,
- zákon zaťaží rozpočet verejnej správy, pričom predkladateľ nevyčíslil celkový objem nákladov,
- ustanovenie rozsiahlych zmien idú nad rámec záväzkov z Európskej charty,
- pôvodný rozsah práva používať jazyk menšín na úrovni miestnej a územnej samosprávy sa rozširuje aj na štátnu správu, čiže na celú oblasť verejnej správy,
- správne delikty aj právomoci podpredsedu vlády sú nesystémové a nevyvážené aj v oblasti práv a povinností;
- povinné sú len orgány verejnej správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú nijaké povinnosti, majú len práva, ktoré často porušujú práva väčšinového obyvateľstva,
- vyvoláva viaceré nepriame novelizácie, vrátane zákona o obecnom zriadení, zákona o geodézii a kartografii, zákona o štátnom jazyku SR (!), zákona o digitálnom vysielaní, zákona o mene a priezvisku, či zákona o správnom konaní!!

Slová slovenskej štátnej hymny … ZASTAVME ICH, BRATIA… sú, žiaľ, aj v ére samostatnej suverénnej Slovenskej republiky stále aktuálne.

Bratislava, 10. mája 2011