Na žiadosť predsedu SNS Andreja Danka sa v utorok 21. mája 2013 uskutočnilo stretnutie s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Tiborom Mikušom. Andrej Danko mu tlmočil rozhodnutie Krajskej rady SNS Trnava o podpore pre jeho kandidatúru ako nezávislého kandidáta vo voľbách do VÚC.

Ako sa vyjadril Tibor Mikuš, je preňho cťou, že mu svoju podporu vyjadrila najstaršia politická strana na Slovensku. Ozdravné procesy v SNS ho presvedčili – ako uviedol počas rokovaní s národniarmi – o správnosti rozhodnutia túto podporu prijať. Ako nezávislý kandidát si Tibor Mikuš váži dôveru každého, kto si ctí vlastenectvo, ako aj všetkých spoluobčanov bez ohľadu na ich etnickú či stranícku príslušnosť a náboženské presvedčenie. Zároveň mu záleží na zvýšení kvality života všetkých obyvateľov Trnavského samosprávneho kraja.

Slovenská národná strana pozitívne hodnotí doterajšie aktivity Tibora Mikuša ako trnavského župana. Národniari vnímajú predsedu Trnavského samosprávneho kraja ako osobnosť, ktorá je zárukou rozvoja a ekonomického rastu tohto národnostne zmiešaného regiónu. Zároveň reprezentuje kritériá, ktoré sú kľúčové pre verejnú službu – vlastenectvo a spoločenský kredit, ako aj budovanie partnerských vzťahov so všetkými relevantnými inštitúciami, občianskymi združeniami či podnikateľskými subjektmi. Preto sa národniari rozhodli namiesto postavenia svojho vlastného kandidáta vo voľbách do VÚC podporiť praxou overeného a skúseného regionálneho politika.

Na rokovaní o vyjadrení podpory kandidatúry súčasného trnavského župana vo voľbách do VÚC sa s Tiborom Mikušom stretli predseda SNS Andrej Danko a predsedníčka Krajskej rady SNS Trnava Magdaléna Kuciáňová.

Okrem výborného gulášu, ktorý zasponzoroval a aj s partiou navaril nový člen strany Roman Bača, si prítomní pochutili na dobrotách podávaných formou švédskych stolov, mohli sa posilniť čapovaným pivom či sudovým vínom. Pre deti boli pripravené sladkosti.

Do tanca hrala živá hudba – kapela Snežničanka. O tom, že nálada bola výborná, svedčí aj fakt, že prítomní vydržali oficiálne šesť hodín, neoficiálne o nejaké dve hodinky navyše.

-sk-
FOTO: Pavol Kmecz

Slovensko očakávalo, že podľa systému prerozdeľovania spoločných peňazí Únie dostane v rokoch 2014 – 2020 na podporu svojho rozvoja približne 23 miliárd EUR. V zmysle záverov Rady z februára 2013 však bola výška prídelu pre Slovenskú republiku určená len na 20 miliárd. Keďže v tom istom období odvedie Slovensko do spoločného rozpočtu Únie zhruba 7 miliárd EUR, skutočne od Únie dostaneme 13 miliárd EUR.

O využití týchto peňazí rozhoduje vláda. Vzhľadom na to, že ide o jednorazovú, neopakovateľnú podporu mali by sme ich použiť na vytvorenie hodnôt, ktoré pomôžu zabezpečiť ďalší hospodársky rozvoj a dlhodobú prosperitu krajiny.

Slovensko nemá významné zdroje surovín, či nádherné pláže z ktorých by mohlo žiť. Dnes sa síce nachádza na okraji Únie, je ale v strede európskeho kontinentu. Pri akýchkoľvek ekonomických zmenách, ostane geografická poloha krajiny našou stálou charakteristikou. Vieme, že Únia čoskoro uzavrie asociačnú dohodu s Ukrajinou a obchodné trasy zo západnej Európy na Ukrajinu a ďalej na východ, až po Pacifik, získajú na dôležitosti.

Preto by sme mali jedinečnú možnosť získania mimoriadnych zdrojov z Únie využiť na zvýšenie kapacity a zmodernizovanie dôležitých, energetických a dopravných tranzitných línií prechádzajúcich našim územím tak, aby sme sa stali významným komunikačným a logistickým uzlom v strede Európy. Mali by sme teda podporiť realizáciu nových projektov spájajúcich západnú Európu s východom, ktoré prechádzajú našim územím (prepojenie rýchlovlakov z Paríža, cez Viedeň, Bratislavu ďalej na východ, predĺženie širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou aspoň do bratislavského prístavu, či využitie Vážskej kaskády na prepojenie Dunaja s Odrou a Labem a pod.), ako aj trasy medzi severnou a južnou Európou.

Realizácia projektov európskych tranzitných línií v rámci TEN-T koridorov je financovaná z prostriedkov Únie až na 85%.

Aj preto český prezident Miloš Zeman hneď po zvolení inicioval aktualizáciu vybudovania 300 km dlhej vodnej cesty Dunaj – Odra – Labe, využívajúcim koryto rieky Morava, s rozpočtom cca 9 miliárd EUR. Takýmto prepojením sa vodná cesta medzi rumunskou Konstancou a poľským Štetínom, či nemeckým Hamburgom skráti asi na štvrtinu súčasných vzdialeností a významne posilní rozvoj priemyselných kapacít pozdĺž tejto cesty.
Ako skúsený národohospodár M. Zeman vie, že tento projekt, realizovaný za európske peniaze, prinesie krajine v čase nezamestnanosti 40.000 – 80.000 nových pracovných miest na obdobie viac ako 15 – 20 rokov. A iste vie aj to, že táto novo vytvorená hodnota, na realizáciu ktorej by si Česká republika nikdy nenašetrila, bude krajine dlhodobo prinášať stabilné príjmy aj pracovné príležitosti.

Tento rozmer efektívneho využitia európskych peňazí však našej vláde chýba. Slovenské Ministerstvo dopravy postupne ruší všetky významné investičné projekty, ktoré by za európske peniaze, mohli našim ľuďom priniesť nové pracovné miesta a štátu nové možnosti budúcich príjmov.

Pôvodne plánované využitie Vážskej kaskády na Zemanom presadzované prepojenie Dunaja s Odrou a Labem sa pre nás stáva nereálnym, pretože pozemky, doposiaľ blokované na tento účel, chce ministerstvo dopravy uvoľniť na rozpredaj developerom a pre získanie európskej podpory na našu účasť pri budovaní tejto vodnej cesty sa ani neangažuje. O predĺžení širokorozchodnej sa slovenský minister nevie rozhodnúť, lebo ani tri roky jeho úradníkom nestačia na to, aby pri obrovských transferoch tovaru medzi Európu a Áziou, dokázali vyhodnotiť zmysluplnosť a rentabilitu jednotnej železničnej línie, vedúcej od Bratislavy až do Vladivostoku.

Rozbehnutú investíciu pripojenia Bratislavy (a tým aj celého dopravného systému Slovenska) k rýchlostnej železnici z Paríža minister zastavil preto, aby mohol nakúpiť električky a trolejbusy pre Košice a Bratislavu. Zobral tým prácu stovkám slovenských stavbárov a zabezpečil zárobok a biznis zahraničným firmám. Po uplynutí životnosti nakúpených trolejbusov a električiek Slovensku neostane z takto spotrebovaných európskych peňazí žiadna trvalá hodnota, ktorá by krajine prinášala dlhodobý úžitok. Iba plastový odpad a železný šrot.

Je smutné, že ani takmer desať rokov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ nemá vláda pripravenú dlhodobú národohospodársku koncepciu, na základe ktorej by dokázala zmysluplne investovať mimoriadne zdroje z európskych fondov. Tie by sme mali predsa využiť najmä na realizáciu pre krajinu potrebných investícií s dlhou životnosťou, ktoré podporia zamestnanosť našich občanov nielen počas realizácie, ale aj v budúcnosti. Sme krajina v centre kontinentu a len s dobre vybudovanou dopravnou aj energetickou infraštruktúrou môžeme profitovať z tranzitných poplatkov, či stať sa vhodným miestom pre alokáciu nových produkčných kapacít.

A dnes sa už predsa môžeme poučiť z chýb Grékov, Portugalcov, či Španielov, ktorí prostriedky z fondov prehajdákali na jednorazové investície s krátkou životnosťou a po mnohoročnej konzumácii štedrých európskych zdrojov určených na modernizáciu hospodárstva sa dopracovali len k bankrotom svojich krajín. Aj naša vláda, ktorá zjavne nerozmýšľa v dlhodobejších horizontoch, ide zatiaľ bohužiaľ touto cestou.

Skrátenú, v májovom čísle mesačníka Extra plus uverejnenú verziu príspevku nájdete na:

http://www.extraplus.sk/2376/investicie-do-skutocnych-hodnot

alebo na facebooku:

https://www.facebook.com/pages/Jaroslav-Pa%C5%A1ka/480862355305905?ref=tn_tnmn

Podľa SNS by cirkev namiesto propagácie maďarčiny mala zabezpečiť celebrovanie omší v štátnom jazyku pre každého Slováka žijúceho na južnom Slovensku. Odvysielanie omše tretieho najvýznamnejšieho kresťanského sviatku Zoslanie Ducha Svätého len pre úzky jazykový okruh maďarsky hovoriacim občanom Slovenska, ktorí bohoslužby v materinskom jazyku aj tak sledujú na maďarskej verejnoprávnej stanici nemá nič spoločné s budovaním národných kresťanských tradícií. Vierozvestovia sv. Cyril a sv. Metod našim predkom ako prvé preložili práve evanjelium sv. Jána (synopticky až štvrté v poradí), kde sa na začiatku spomína nielen „slovo“, ale v kapitole 14-16 aj Duch Svätý, preto si Slováci takúto nejapnosť nezaslúžia.

SNS by uvítala, keby Konferencia biskupov Slovenska (KBS) skôr riešila diskrimináciu slovenských veriacich žijúcich na južnom a východnom Slovensku, ktorí stále nemajú možnosť v obciach prevažne s väčšinovým maďarsky hovoriacim obyvateľstvom pravidelne počuť slovo božie v slovenčine. V polovici 90.rokov sa tak dialo až v 394 obciach a podľa informácií SNS jazyková diskriminácia veriacich Slovákov rôznymi cirkvami stále nie je odstránená.

Podľa informácií zverejnených KBS televízny prenos katolíckej bohoslužby v maďarčine so slovenskými titulkami vysiela RTVS na slávnosť zoslania Ducha Svätého v nedeľu 19. mája o 11:00 na Dvojke.

Pokiaľ ide o poslanecké mandáty, SNS pôjde výlučne do vlastných nominácií. Kandidáti na županov by mali byť čisto národniarskymi kandidátmi, ak to však v niektorom kraji nebude možné, SNS chce podporiť osobnosť, ktorá dokáže zastrešiť nie záujmy jednej strany, ale celého regiónu a všetkých jeho občanov.

Ku kľúčovým požiadavkám SNS na kandidátov za predsedov samosprávnych krajov budú patriť podpora zamestnanosti, vzdelania a výstavba infraštruktúry. Predsedovia VÚC a ich manažment by mali podľa SNS taktiež zabezpečiť pre občanov dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, podporovať cestovný ruch a efektívnejšie využívanie zdrojov zahraničnej pomoci vrátane eurofondov. Prioritou županov by mala byť aktívna komunikácia s podnikateľským sektorom, podpora remeselných živností a rozvoj vidieka prostredníctvom podpory poľnohospodárskej prvovýroby a regionálnych potravín. Kandidáti SNS na predsedov VÚC by mali byť aktívni, dynamickí, invenční, kreatívni a pozorne načúvať požiadavkám občanov. O jednotlivých kandidátoch na županov sa ďalej súčasnosti vo vnútri strany intenzívne rokuje.

Krajskí a okresní predsedovia SNS budú mať voľnú ruku pri rokovaní o prípadných možných koalíciách. SNS je pripravená na prípadné koaličné rokovania s každou štandardnou politickou stranou. Vylučuje však spoluprácu s OĽaNO, ktorá podľa SNS štandardnou stranou nie je.

SNS upozorňuje, že takáto kontrola obyvateľov zasahuje do ich súkromia a práva na slobodný pohyb. Je to krok späť o viac ako 24 rokov, kedy si vtedajšia vláda uzurpovala právo na kontrolu všetkých obyvateľov krajiny.

SNS upozorňuje, že novela zákona sa dá ťažko aplikovať v každodennom živote spoločnosti. Podľa SNS ide o samoúčelný zákon, ktorého vymožiteľnosť nie je prakticky možná, čiže ide len o zákon pre zákon.

Akým spôsobom je v novele ošetrená kontrola eventuálnych pobytov slovenských občanov v zahraničí nad 90 dní? Slovensko je členom Európske únie a schengenského priestoru. Do štátov Schengenu slovenskí občania nepotrebujú ani pas, ani víza, a na hraniciach nie sú kontrolovaní. Teoreticky môže občan SR pôsobiť aj pol roka v Nemecku, či v Rakúsku, pokiaľ nie je pracovne alebo iným spôsobom zaregistrovaný na tamojšom mieste a kompetentné orgány nášho štátu s kompetentnými orgánmi oných štátov nespolupracujú a neexistuje prepojený register osôb, nie je šanca zistiť faktickú skutočnosť, kde sa vlastne slovenský občan nachádza.

Podľa ministra vnútra SR, ktorý spomínanú novelu do Národnej rady SR predložil, je novela potrebná napríklad pre doručovanie súdnej pošty. Lenže poznáme mnoho prípadov, keď občan SR, ktorý územie Slovenska neopustil, si jednoducho mesiace až roky súdnu zásielku neprebral. Pre tieto prípady by bola vhodnejšia skôr prísnejšia registrácia trvalých pobytov.

SNS vyzýva vládnu stranu Smer-SD a poslancov parlamentu, aby prijali novelu novely zákona zákona o hlásení občanov a registri obyvateľov, a nezmyselný predpis pripomínajúci severokórejský režim, zrušili.

Dve petície namierené proti Slovenskej republike sa momentálne nachádzajú v Petičnom výbore Európskeho parlamentu (PETI). Slovenský europoslanec Jaroslav Paška (SNS) tvrdí, že z pohľadu SR sa petície dajú spochybniť, lebo výhrady v nich obsiahnuté sú účelovo sformulované.

Podpredseda frakcie Európa slobody a demokracie (EFD) pre TASR uviedol, že na 27. a 28. mája je naplánované rokovanie výboru PETI. Jeho program nebol zverejnený, avšak podľa dostupných informácií si myslí, že časť poslancov zo skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS) v tomto výbore sa pokúsi o zvrátenie už prijatého rozhodnutia koordinátorov na ukončenie petície o Benešových dekrétoch.

Paška tvrdí, že ide o poslancov strany Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a nemeckých kresťanskodemokratických poslancov, ktorým za výrazného využitia neštandardných postupov a právomocí pomáha predsedníčka výboru PETI, talianska pravicová poslankyňa Erminia Mazzoniová. Do tejto funkcie ju nominovalo EĽS.

“Sme presvedčení, že tie výhrady voči Slovensku, ktoré sú obsiahnuté v petícii, sú nepravdivé a účelovo sformulované,” uviedol Paška.Slovenský europoslanec upozornil, že rokovanie o petícii nemusí mať žiadne dôsledky pre Slovensko, ale otvorenie témy Benešových dekrétov na pôde EP môže byť výhodné najmä pre nemeckú politickú scénu a tiež pre maďarskú pravicu, ktorá sa dostáva do predvolebného obdobia. Išlo by podľa neho o dôkaz toho, ako sa dá politicky zneužiť rokovanie o tejto citlivej téme.”Je tu predvolebná kampaň Fideszu v Maďarsku a tiež záujem niektorých politických kruhov v Nemecku otvoriť tému Benešových dekrétov a povojnového usporiadania aj na pôde Európskeho parlamentu a dosiahnuť možno rokovanie o tom, či by nemali byť nemecké komunity odškodnené za svoj odsun a deportácie z území, ktoré predtým osídľovali,” upozornil Paška.

Výbor PETI dostal aj petíciu zaslanú maďarským občanom Imre Juhászom, ktorý sa domáha vyšetrovania Slovenska pre údajné porušenie článkov 2 a 6 Zmluvy o EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv EÚ s tým, že Národná rada SR v septembri 2007 prijala uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov riešiacich pomery po druhej svetovej vojne na Slovensku. Paška oficiálne žiadal zrušiť túto petíciu s odôvodnením, že nie je o čom rokovať.

Druhá petícia od maďarského občana Zoltána Lomniciho, sa týka úpravy občianstva na Slovensku. Paška uviedol, že predsedníčka výboru PETI Mazzoniová aj napriek jeho oficiálnej námietke proti prípustnosti prerokovania tejto petície v orgánoch EP oznámila sťažovateľovi, že petíciu prijala a požiadala Európsku komisiu, aby vykonala predbežné posúdenie popísaných problémov.

Paška upozornil, že Lomnici, bývalý predseda najvyššieho súdu Maďarska, doručil do EP ďalšie dve petičné sťažnosti, tentoraz však namierené proti Rumunsku. “V období a čase, keď má byť prijaté uznesenie Európskeho parlamentu o porušovaní základných demokratických princípov pri ústavných zmenách v Maďarsku, Fidesz potrebuje prekryť túto skutočnosť, keď chce hodiť špinu aj na iné krajiny. V tomto prípade na Slovensko, ale podobné petície a sťažnosti sú už aj voči Rumunsku,” konštatoval Paška.

Podľa neho dochádza k účelovej spolupráci medzi maďarskou a nemeckou pravicou, ktorých poslanci si navzájom pomáhajú pri presadzovaní niektorých tém. V súvislosti s petíciami voči SR ide podľa neho o spolitizovanú vec, kde sa výrazne angažuje aj predsedníčka PETI Mazzoniová, ktorá vlani viackrát využila svoje právomoci nad rámec rokovacieho poriadku.

O téme sa dočítate aj na:

http://aktualne.atlas.sk/peticie-madarov-proti-slovensku-su-v-europarlamente-zneuzivane-tvrdi-paska/zahranicie/europa/

alebo na

https://www.facebook.com/pages/Jaroslav-Pa%C5%A1ka/480862355305905?fref=ts

Veríme, že početnú účasť žiakov z ôsmich škôl žilinského okresu nemotivovala len hlavná cena – moderný dotykový telefón – ktorú víťazke kvízu daroval 1. podpredseda SNS, ale najmä úprimný záujem o históriu Slovenska.

Teší nás, že žiaci preukázali skvelé vedomosti v náročnom teste zo života vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda a Veľkomoravskej ríše, pretože národ, ktorý nepozná alebo nepochopí svoju históriu, nemôže si vybudovať ani svoju budúcnosť. Nielen faktografické vedomosti zo 40-bodového testu, ale aj postoje mladých vyjadrené štylizáciou v kategórii prínosu vierozvestov sú nádejou, že v súčasnej mladej generácii tlie ohník skutočného slovenského vlastenectva.

-kh-, -rr-

Tohoročné oslavy však boli skromnejšie ako v minulosti, lebo európski lídri pochopili, že verejnosť čoraz viac vidí, a dnes už aj cíti, vážne trhliny v nezdravom európskom projekte. Opatrenia vnucované štátom z Bruselu často komplikujú a zhoršujú životné podmienky v krajinách Únie a ľudia si začínajú uvedomovať, že nie všetko čo európsky úradník vymyslí je naozaj dobré.

V dôsledku nekompetentných zásahov do hospodárskeho prostredia sa Únia už štvrtý rok potáca v dlhových problémoch, aktivita výrobného sektora eurozóny klesá viac ako 20 mesiacov po sebe a priemyselný potenciál Únie spadol až pod úroveň roku 2008. Prudký nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne sú toho logickým dôsledkom.

Neschopnosť európskych inštitúcií obnoviť hospodársky rast Európy je viac, ako očividná. Všetci významní európski výrobcovia totiž presúvajú svoje výrobné kapacity do iných končín sveta, aby unikli vražednej spleti často absurdných európskych direktív. Od roku 2008 nás opatrenia bruselskej administratívy pripravili o viac ako tri milióny pracovných miest.

Je nepochopiteľné, že okrem SNS všetky slovenské politické subjekty, ktoré majú reálne zastúpenie v európskej politike (Smer, SDKU aj KDH) naďalej podporujú posilňovanie kompetencií Bruselu a v tichosti tolerujú prelievanie dlhov bankrotujúcich štátov na bedrá našich ľudí.

Slovenská národná strana tak dnes ostala jediným relevantným politickým subjektom, s aktívnym zastúpením v Európskom parlamente, ktorý realisticky a vecne hodnotí potenciál európskej spolupráce a nepodlieha insitnej ideológii o zázračnom vyriešení všetkých problémov Európy jednou spoločnou vládou v Bruseli.

Sila SNS spočíva v skúsenosťami zocelenom manažmente regionálnych štruktúr, stabilnej členskej základni, ktorá nepodlieha falošným mediálnym kampaniam, bohatom odbornom zázemí a kontinuite overeného politického programu. Aj keď na realizáciu politiky dôslednej obhajoby národných a štátnych záujmov Slovenska v Únii dnes ostáva SNS opäť sama, výsledky jej dlhoročnej, trpezlivej a zodpovednej práce potvrdzujú, že aj s touto novou politickou výzvou sa nepochybne dokáže dôsledne a so cťou vysporiadať.

Ministri financií eurozóny (Euroskupina) v pondelok v Bruseli schválili dve tranže finančnej pomoci v celkovej výške 7,5 miliardy eur, rozhodli o poskytnutí prvej tranže finančnej pomoci pre Cyprus vo výške dve miliardy a skonštatovali, že Portugalsko spĺňa podmienky pre zaslanie ďalšej tranže v rámci programu finančnej záchrany.

SNS neustále upozorňuje na fakt, že na Slovensko si vzorne plní svoje záväzky v rámci solidarity v EÚ. Napriek tomu – hoci Slovensko nie je podľa kritérií eurozóny ,,ohrozenou krajinou – majú slovenskí občania oveľa nižšiu úroveň životného štandardu, ako občania v ,,starých” krajinách EÚ, ktorým pomáhame. Slovenskí občania prispievajú zo svojej nízkej životnej úrovne na udržanie životnej úrovne bohatších občanov krachujúcich štátov. Za ,,diletantstvo a nemorálny model záchrany bankrotujúcich štátov” kritizoval prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho aj europoslanec za SNS Jaroslav Paška.

Informácie o splnení úloh zo strany spomínaných štátov, ktoré im uložila Trojka, sú nejasné a vyzerá to tak, že nedokončené. Na druhej strane sa verejnosť nedozvedá ani o zásadných reformách, ktoré musí EÚ prijať na to, aby eliminovala podobné očakávané hrozby krachu niektorých ďalších štátov eurozóny. Nedozvedá sa ani o prijatých zásadných opatreniach na reformu eurozóny, jej finančného systému a fungovania, aby sa EÚ stala flexibilným a konkurencieschopným organizmom na svetovom trhu.

SNS opäť vyzýva vládu a kompetentných diplomatov na lobbing a pôsobenie v štruktúrach EÚ za urýchlené prijatie zásadných rozhodnutí, ktoré budú schopné zmeniť fungovanie Európskej únie a eurozóny. Týka sa to najmä riešenia daňových a finančných rozdielov medzi štátmi únie a zvýšenie konkurencieschopnosti priemyselného potenciálu.