Dušan Švantner: Slovenský národ musí dozrieť

20.05.2010 | Počet prečítaní: 509

Máloktorý z politikov sa môže pochváliť striebornou medailou za ušľachtilosť a nezištnosť, udeľovanú Rádom sv. Lazara. Zo strojného inžiniera sa vypracoval na vrcholového politika, ktorý môže byť príkladom solidárneho a citlivého človeka. Jeho sen o pilotovaní lietadiel zmaril zápal stredného ucha, po ktorom nespĺňal nevyhnutnú podmienku stopercentného zdravotného stavu. Východisko našiel v amatérskom lietaní, cez ktoré nespočetne ráz pomocou rogala z výšky objímal Nízke Tatry, a najmä Kráľovu hoľu. Miluje ten kraj, je s ním spätý rodinnými i priateľskými väzbami, a pomáha všade, kde vidí, že pomôcť treba. Dušan Švantner, štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a podpredseda SNS.

Čo vás priviedlo do Slovenskej národnej strany?

Hrdosť na húževnatý slovenský národ.

Ste dlhodobo zamestnaný v Bratislave, napriek tomu je vaším bydliskom Brezno. Prečo?

Rokmi človek stále viac zapúšťa korene do svojho rodného kraja. Ja mám rád Horehronie. Preto sa tam stále vraciam.

Poskytuje vám niečo, čo by vám Bratislava nemohla dať?

V rodnom kraji poznám každý strom, každú skalu a keď prídem do krčmy, viem kto je kto.

Je to výhoda alebo nevýhoda? Dnes je skôr tendencia schovávať sa do anonymity…

Ja sa nemám prečo schovávať. Typickou vlastnosťou Horehronca je, že keď príde do krčmy, buď mu objednajú pol deci, alebo dostane, ako sa hovorí, po hube…

Ste vo vysokej štátnej i politickej funkcii. Môžete zo svojej pozície pomôcť svojmu kraju?

To je úloha politika, slúžiť ľuďom. Vždy som sa usiloval, z akejkoľvek pozície pomáhať svojmu regiónu i celému Slovensku.

Ste dobrým farníkom, pomohli ste pri rekonštrukcii kostola v Brezne, za čo sa vám dostalo verejného uznania. Ako sa pozeráte na súčasné tlaky na katolícku cirkev vo svete?

Som nepríjemne prekvapený a je mi to ľúto a, navyše, pripadá mi to tak, akoby sa tým chcelo zakryť niečo iné, čo sa deje vo svete. Myslím si, že katolícka cirkev je dostatočne silná, aby sa mohla vyrovnať s problémami. Často o týchto záležitostiach hovoria ľudia, ktorí na to nemajú morálne právo.

Má cirkev miesto v dnešnej spoločnosti?

Povedal by som, že stále viac. Stačí sa pozrieť, s čím sa stretávame v masmédiách. Televízie vysielajú filmy, ktoré doslova ľudí provokujú k tomu, aby robili zlo. Cirkev, a nielen katolícka, je do istej miery protipólom a tlmí tieto negatívne javy.

Vidíme však, že ani európske inštitúcie nedokážu ochrániť kresťanské tradície Európy…

A je to škoda, že nie je tam dostatočná sila na to, aby mohla zamedziť podobným vyjadreniam, aké sme sledovali pri kauze kríž v školách. Európa je postavená na kresťanských základoch, a tak by to aj malo zostať.

Aká je podľa vás úloha štátu v súvislosti s postupom globalizácie?

Je to veľmi zložitá záležitosť najmä preto, že každý štát je natoľko samostatný, akú má ekonomickú silu. Slovensko je v tomto smere v dosť zložitej situácii, ale napriek tomu by som nebol skeptický. Veľkou chybou je, že na Slovensku nemáme poriadnu slovenskú komerčnú banku. Všetky bankové inštitúcie sú kontrolované zo zahraničia. V tomto smere by sme mali niečo spraviť, aby Slovensko aj vo veľmi zložitej a zlej celosvetovej ekonomickej situácii mohlo robiť aspoň trochu suverénnu politiku a bolo životaschopné.

SNS je najkritizovanejším vládnym politickým subjektom, dokonca aj svojimi koaličnými partnermi. V čom je problém?

Ja to vidím tak, že títo naši dvaja koaliční partneri do určitej miery chceli „zarobiť“ na SNS. Často hovorili o veciach, ktoré boli len dohady. SNS si ctí svojich koaličných partnerov, a pre­to neotvorila nijakú kauzu, nikdy koaličných partnerov nešpinila, lebo to sa v slušnej spoločnosti nerobí.

Vaša strana takýmto konaním koaličných partnerov prichádza o dobré meno…

Možno, ale zástupcovia SNS vyhlásili, že ak ide o Slovensko, strana je ochotná upustiť aj od niektorých zásadných politických princípov. A rozpad vlády, ktorý by bol býval nevyhnutným dôsledkom principiálneho konania SNS, nebol v záujme Slovenska.

SNS stojí na troch pilieroch – národnom, kresťanskom a sociálnom. Ako ideologický základ strany ovplyvnil politiku vlády, keď vieme, že najsilnejšej vládnej strane chýba práve kresťanský rozmer?

My si naozaj ctíme tieto tri piliere a podľa toho sa aj správame. Keď počúvam vyjadrenia niektorých koaličných politikov, mám dojem, že najmä národný princíp je veľmi poznačený politickými záujmami týchto strán, hoci sa k nemu obidve hlásia. Síce hovoria o národnom princípe, ale sú pripravené hocikedy kolaborovať s politickým stranami, ktoré sa snažia škodiť Slovensku. Myslím tým SMK a Most. A je dosť ťažké hodnotiť sociálny princíp politickej strany, v ktorej sú ľudia vystavujúci na obdiv svoj majetok. Je tiež čudné, ak sa strana hlási ku kresťanským princípom a zároveň obhajuje homosexuálne vzťahy. Vždy treba analyzovať vyhlásenia politikov a porovnávať ich s pozíciami politických strán, do akej miery sú pravdivé.

S kým si SNS dokáže predstaviť vládnu koalíciu?

Na túto otázku dalo odpoveď aj súčasné volebné obdobie, aj keď to nebolo ľahké spolužitie. Už dvadsať rokov hovorím, že SNS by mala mať programovo najbližšie ku KDH, ale to neprichádza do úvahy, lebo kresťanskí demokrati boli proti zvrchovanosti a Ústave SR a boli ochotní kolaborovať vo vláde s SMK a SDĽ. O tom, že sa budú privatizovať strategické podniky, v podstate rozhodlo KDH s SDĽ.

SNS iniciovala zákon o vlastenectve, ktorý sa stal terčom posmechu opozičných strán a protislovensky za­meraných médií. Prečo si Slováci nevážia sami seba?

Je to veľmi smutné, najmä ak vieme, aký vzťah k vlastenectvu ma­jú iné národy. Niektorí politici ne­ovládajú ani štátnu hymnu, nieto ešte niektoré významné dejinné udalosti. Ak sa hymnu nebudú učiť deti v škole, kde sa ju naučia? Som presvedčený, že aj cez text hymny vštepujeme do detí národné povedomie. Žiaľbohu, vlastenecký zákon najviac prekážal našim maďarským spoluobčanom, lebo tí sa mu najviac bránili. Báli sa toho, že ich deti budú musieť v škole počúvať slovenskú hym­nu. A to je tragédia Slovenskej republiky, že tu žijú s nami občania, ktorí sa chcú vyčleniť spomedzi ostatného spoločenstva, žijúceho na území nášho štátu, že nepociťujú lojalitu k štátu, ktorý im poskytuje podmienky na dôstojný život.

Politici maďarskej národnosti ich vedú priam k nenávisti k štátu, v ktorom sa narodili…

A kampaň robia nielen doma, ale aj za hranicami Slovenska. Aké nepravdivé a osočujúce výroky zaznievajú na pôde Európskeho parlamentu na adresu Slovenskej republiky z úst europoslancov SR za SMK! Sú jednoducho predĺženou rukou Budapešti. Maďarsko je zdrojom sváru a napätia v regióne, a to by si Európa mala uvedomiť a eliminovať podobné prejavy.

Ale ani politici slovenskej národnosti nie sú bez viny. Podpredseda KDH Lipšic odmietol zákon o vlastenectve slovami, že občania budú hrdí na svoju krajinu vtedy, ak bude prosperovať. Dá sa to vôbec pochopiť?

A na čo budú hrdí? Mali by sme byť len akousi beztvarou európskou hmotou bez toho, aby sme si uvedomovali, že sme slovenský národ? Aby sme si nevážili, že máme Slovenskú republiku, že na tomto území naši predkovia tisíc rokov bojovali za to, aby sme zostali Slovákmi, aby sme sa nerozpustili medzi okolitými národmi, o čo mali naši susedia veľký záujem? Vtedy to naši predkovia dokázali udržať. A teraz my sme ochotní dať hocikomu veľmi dôležitý post ministra kultúry. Ako je možné, že ministrom kultúry bol človek, hungarofil, ktorý je teraz podpredsedom v strane Most-Híd? Aké obrovské škody narobil a mohol narobiť pán Chmel slovenskej kultúre, ak za podpredsednícku stoličku bol ochotný byť členom hocijakej strany, dokonca aj maďarskej? Slovenský národ musí dozrieť a uvedomiť si svoje hodnoty a potom sa zmení aj postoj k zásadným národným otázkam.

Aké miesto má humanita vo vašom živote?

V spoločnosti žijú ľudia, ktorí sú odolnejší a dokážu sa postarať sami o seba, a sú jedinci me­nej odolní. Zvlášť v tejto konzum­nej spoločnosti sú rozdiely veľmi citlivé. Myslím si, že je povinnosťou tých, čo sa vedia ekonomicky o seba postarať, aby pomohli tým slabším. Už od svojich mladých rokov sa usilujem pomáhať slabým. Tak to cítim. A chcem to robiť celý môj život a všetci ľudia, ktorí okolo mňa žijú, vedia, že je to moje krédo.

Eva Zelenayová