Ján Mikolaj: Školské učebnice budeme meniť postupne

21.01.2008 | Počet prečítaní: 242

Bratislava, 21. januára 2008 – V denníku Pravda dnes vyšiel rozsiahly rozhovor s podpredsedom vlády SR a ministrom školstva SR Jánom Mikolajom, kde sa vyjadril ku všetkým aktuálnym otázkam rezortu školstva: Z denníka Pravda: Z povinných predmetov sa deti budú učiť najviac slovenský jazyk a literatúru. Vyplýva to z nového Štátneho vzdelávacieho programu, ktorý pre školy od septembra chystá minister z SNS Ján Mikolaj. Program je súčasťou školskej reformy, ktorú ešte musí odsúhlasiť vláda a parlament. Čo máte proti matematike? – Ja mám matematiku rád. V školskej reforme ste ale navrhli rušiť povinné hodiny. – Dbal som na to, aby matematika mala ak nie dominantné, tak aspoň dôstojné zastúpenie. Na posledných rokovaniach som presadil, že sa bude učiť na všetkých typoch stredných škôl počas celého štúdia. Pôvodne mala byť na gymnáziu len v prvých dvoch ročníkoch, upravili sme to bude od dvoch po štyri hodiny. A čo ostatné prírodovedné predmety? – V prvom ročníku základnej školy bude nový predmet prírodoveda. Deti sa skôr začnú učiť aj vlastivedu, už ako druháci. Namiesto prírodopisu bude biológia. Na stredných školách sa bude okrem matematiky od tretieho ročníka učiť biológia a experiment, chémia a experiment a fyzika a experiment. Prečo sa k pôvodným názvom pridáva experiment? – Aby sa viac zdôraznilo prepojenie teórie na uplatnenie poznatkov. Zatiaľ ste hovorili len o nových predmetoch alebo o takých, ktorých rozsah zostáva skoro taký istý. Zmyslom celej zmeny však malo byť menej učiva. Tak ako je to vlastne? – V súčasnosti tvoríme úplne novú štruktúru vzdelávacích programov. Dosiahla sa už celková dohoda, ale niektoré detaily sa ešte upravujú. Konkrétne, v prvom ročníku základných škôl sme zrušili pestovateľské práce. Na čo bude zamerané učivo, ktoré štát predpíše školám ako povinné? – Je definovaných osem vzdelávacích oblastí. Nosnými sú slovenský jazyk a literatúra, ktoré budú na prvom stupni tvoriť takmer 30 percent celého učiva, ďalej prírodné vedy, matematika a práca s informáciami. Tretia priorita sú cudzie jazyky, prvý cudzí jazyk bude už od tretieho ročníka, druhý cudzí jazyk sa budú deti učiť od šiesteho ročníka. Posilnili sme aj telesnú výchovu. To sú štátom definované povinnosti, ostatné si školy môžu pridať do vlastného školského programu. Aký priestor budú mať školy? – Veľký, v závislosti od stupňov vzdelávania. Napríklad v prvých dvoch ročníkoch gymnázia bude priestor na školský program trochu menší, asi o 20 percent, ale v posledných dvoch rokoch bude program školy tvoriť 40 až 50 percent celého vyučovania. V základných školách bude v priemere 20 hodín týždenne povinných, približne šesť hodín si škola naplní sama. Školy majú do septembra pripraviť svoje vlastné programy. Väčšina z nich už hovorí, že to nestihne. Neskončí sa to tak, že budú učiť po starom? – Reforma je dlhodobý proces, od septembra ju naštartujeme. Stanovíme pravidlá, potom bude na školách, ako rýchlo nabehnú. Navrhnuté to máme tak, že začneme od prvých ročníkov každého stupňa. Od septembra teda začnú po novom prváčikovia, piate ročníky základných škôl a prvé na stredných. Zavádzate tresty pre súkromné školy. Ak inšpekcia zistí nedostatky vo vyučovaní, štát im skráti príspevky o 15 percent. Nie je to diskriminačné, že tento postih sa netýka štátnych a cirkevných škôl? – Vo verejných je absolútna kontrola financovania. V súkromných nie je. Nesmerujete k rušeniu súkromného školstva? – Štát predsa v plnom rozsahu akceptuje poskytnuté vzdelanie na súkromných a cirkevných školách. Musia však platiť rovnaké podmienky. Dávate samospráve právo zasahovať do školských programov. Niektorí starostovia nemajú ani vysokoškolské vzdelanie. Je to v poriadku? – Ak by sme rozmýšľali takto, tak decentralizácia nebude. Vo Fínsku majú obce a mestá oveľa väčšie právomoci. Školské programy budú v právomoci riaditeľa. Samosprávy sa k tomu vyjadria, rovnako ako školské rady. Do zodpovednosti za vzdelávacie programy sa tak dostanú aj obce. Z dôvodu kontroly však posilňujeme aj kompetencie štátnej školskej inšpekcie. Jej rozhodnutie bude pre školu záväzné. Na to, aby sa školy do reformy pustili, potrebujú peniaze. V štátnom rozpočte taký balík nie je, odkiaľ ich vezmete? – Na základné prvky reformy prostriedky sú. Máme však v podstate otvorený účet z eurofondov. Poviem to otvorene, bez toho by som sa do reformy nepustil. Už teraz začíname z týchto prostriedkov financovať ďalšie vzdelávanie učiteľov na cudzie jazyky a informačné technológie. Eurofondy je možné použiť na naštartovanie zmien, ich udržanie už musí štát financovať sám. – Súhlasím, ale ako som už povedal, to, čo musí ísť zo štátneho rozpočtu, na to peniaze vyčlenené sú. Ide o lepšie odmeňovanie učiteľov, platenie školného za posledný ročník materskej školy a znižovanie počtu žiakov v triedach. Prečo sa potom zavádza prechodné obdobie na zníženie počtu detí v triedach? Školy tak nemusia urobiť už od septembra, stačí v roku 2012. – Nejde iba o peniaze, ale aj o prevádzkové či kapacitné problémy. Napríklad v málotriedkach, ak majú iba jednu triedu, aby nemuseli kvôli jednému alebo dvom žiakom otvárať ďalšiu. Prípadne, aby nemuselo dieťa cestovať 40 kilometrov do vzdialenejšej väčšej školy. Zníženie počtu detí v triedach však máme finančne kryté už od septembra. Najdôležitejší pre úspech reformy budú učitelia. Ako ich chcete motivovať? – Predložil som zákon o postavení pedagogických pracovníkov, čakáme na zákon o verejnej službe, ktorým ministerstvo práce a sociálnych vecí spresní ich odmeňovanie. Posledné rozhodnutie je také, že oba zákony predložíme naraz. Ministerstvo práce malo svoj predstaviť koncom roka, ale má päťmesačný sklz. Od učiteľov sa teda bude od septembra veľa vyžadovať, ale nebudú mať isté, že sa zlepší ich postavenie? – Veď platy sa im aj tak upravujú začiatkom kalendárneho roka. Plošné zvyšovanie platov budeme postupne nahrádzať individuálnym, podľa toho, ako učiteľ využije možnosti, ktoré mu ponúkne kariérový systém. V rámci projektov, napríklad na prípravu školských programov, môžu z eurofondov získať odmenu. Princíp však nie je v peniazoch, aj keď sú nevyhnutné. Byť učiteľom je poslanie, musí to byť aj o presvedčení, osobnej zodpovednosti. Vláda chce podľa premiéra v deťoch posilňovať národnú hrdosť. Ako ste to premietli do školskej reformy? – Vzťah k národnému povedomiu je súčasťou celého vyučovania. Nielen v slovenskom jazyku, v literatúre a histórii. Je to aj o postoji učiteľa, výzdobe triedy. Jedna vec je technická, a v osnovách posilňovanie národnej hrdosti bude. Dôležité je, aby si to pedagógovia aj osvojili. Hovoríte o výzdobe triedy, ale v ministerskej kancelárii nemáte obraz prezidenta. – Mám novú kanceláriu, prerába sa aj štátny znak. Ale podľa predpisov prezident republiky nemusí byť ani v triede. Povinný je štátny znak. Čo sa bude meniť v školách s vyučovacím jazykom maďarským? – Materinský aj štátny jazyk budú obsahom štátneho vzdelávacieho programu a budú rovnocenné. Aj maďarčina, aj slovenčina sa budú hneď od prvého ročníka učiť rovnaký počet hodín týždenne. Nebude to pre prváčika náročné, keď nevie ešte ani písať a čítať v rodnom jazyku? – Môžu sa doučiť cez školský vzdelávací program to, čo bude navyše. Podľa požiadaviek si škola môže doplniť maďarčinu aj slovenčinu. Ako sa budú meniť učebnice? – Učebnice budeme meniť postupne. Ak ešte nebudú školám k dispozícii, použijú staré. Teda tie kapitoly, ktoré budú potrebovať, keďže sa bude redukovať učivo. Školy budú môcť používať ministerstvom schválené alebo odporúčané učebnice. Do vlastných učebných textov, prípadne webových stránok a pomôcok, ministerstvo zasahovať nebude. Budete trvať na zmene učebníc pre maďarské školy, hoci na to Smer môže u eurosocialistov doplatiť? – Ja som vysvetlil Hannesovi Swobodovi z frakcie eurosocialistov, že niektoré učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sú v rozpore so zákonmi. Sú tam uvedené reklamy politických strán, konkrétne SMK. To je neprípustné. Takéto učebnice predsa môžete zo škôl stiahnuť a nemusíte pritom poslovenčiť všetky pomenovania v ostatných maďarských knihách, čo je v rozpore s Európskou chartou menšinových jazykov. – Nechceme jatriť situáciu. Zákony, ktoré platili za minulej vlády, sú v platnosti aj dnes. My len trváme na ich dodržiavaní. Nové učebnice, ktoré vychádzajú, sú v súlade s nimi. Máte pri školskej reforme podporu koaličných partnerov? Vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer) má k ministerskému návrhu veľa pripomienok, okrem iného žiada povinnú predškolskú dochádzku päťročných detí. – Nejdeme cestou povinnej predškolskej výchovy päťročných detí, ale motivačnej, tak ako to schválila vláda. Proti je aj samospráva, lebo by prišla o originálne kompetencie. Vláda schválila deväť koncepcií a na nich je postavený tento školský zákon, preto si myslím, že prejde.