Vladimír Čečot a Daniel Hudák pre Euroreport

01.02.2008 | Počet prečítaní: 278

Bratislava, 1. februára 2008 – Januárové číslo mesačníka EUROREPORT, časopisu na prezentáciu Slovenska v Európskej únii, zverejnilo rozhovory so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR Vladimírom Čečotom a štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR Danielom Hudákom. Prinášame vám ich. Verejná správa bližšie k občanom a efektívne Skostnatenosť verejnej správy na Slovensku si vyžaduje jej reorganizáciu tak, aby bola moderná, úspornejšia a v súlade s medzinárodnými normami. O predstavách jej fungovania, ktoré by sa mali pretaviť do legislatívnej podoby, hovorila publicistka Mária Šišuláková so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR prof. JUDr. Vladimírom Čečotom, CSc. Ministerstvo vnútra zverejnilo úsilie o rušenie matričných úradov, proti ktorému obce protestovali. O aký zámer ide? História matrík na území Slovenska siaha až do roku 1139 a ich zakladanie súviselo s postavením a úlohou, ktorú mali kresťanstvo a cirkev v stredoveku. Za Márie Terézie štátna moc uzákonila ich vedenie a neskôr sa stali základom evidencie obyvateľstva aj pre verejnú správu, hospodárstvo, armádu a štatistiku. V súčasnosti problematiku matriky upravuje zákon č. 154/1994 a vyhláška č. 302/1994. Matriku tvoria kniha narodení, kniha manželstiev a kniha úmrtí. Kniha narodení a úmrtí sa vedie pre každú obec a kniha manželstiev sa vedie pre matričný obvod. Matrika je teda významným podkladom na vydávanie dokladov. Na Slovensku je veľmi veľa matrík, v súčasnosti máme až 974 matričných úradov. Ich fungovanie je príliš nákladné a málo efektívne, preto je nevyhnutné celý systém modernizovať. Čo tým máte na mysli, keďže aj Združenie miest a obcí Slovenska a obce proti redukcii matrík tiež tvrdo protestujú? Rekonštrukciou verejnej správy na štátnu správu a samosprávu vznikol duálny systém. To je finančne veľmi nákladné a zbytočné. Matriku platí štát, ale vykonávajú ju pracovníci samosprávy. Preto je naším cieľom redukovať počet matrík. Návrh sme aj pripravili, ale práve pre problémy v koordinácii s obcami a so ZMOS sme ho zastavili. Podľa našich predstáv by malo byť iba asi 350 matrík. To znamená, že aj za matrikami by mali občania cestovať, ak budú potrebovať akýkoľvek doklad? Nie, podľa nášho názoru by mali matriky fungovať v takom obvode či rajóne, aby mohli slúžiť čo najväčšiemu počtu občanov z hľadiska infraštruktúry. Okrem toho sme navrhli tiež zriadenie tzv. pohyblivých matričných úradov. Ak sa niekto chce sobášiť v mieste, kde by nebola matrika, obvodná matrika by prišla vykonať sobášny obrad. Pretože úlohou matriky nie je nič iné len vykonať zápis narodenia, smrti či sobáša. Ostatné práce, ktoré matričné úrady vykonávajú, napríklad overovanie dokladov, už nepatria do matričnej služby. Ide teda len o očistu jednotlivých procesov aj v rámci ich financovania. Aký je terajší stav modernizačných krokov? Chceme sa rozprávať s obvodnými prednostami, ktorí sústredia starostov obcí a primátorov miest a bude sa hľadať najlepšia alternatíva na umiestnenie matrík. Mobilné matriky sú zaujímavý nápad, ako to obce prijali? Táto myšlienka nie je zatiaľ na papieri, ale považujem ju za zaujímavý nápad. Ľudia sa rodia aj umierajú v prevažnej väčšine v mestách, kde sú matriky. Preto matriky v obciach robia veľmi málo matričných úkonov ročne. To je veľmi neefektívne. Takisto z hľadiska archívnictva a mnohých ďalších postupov potrebujeme mať trochu viac sústredenú matriku. Bolo by dobré, keby v jednom obvode bolo päť–šesť matrík. Samozrejme, obce by sa mali medzi sebou dohodnúť, kde bude matričný úrad. My im sídlo matriky nebudeme určovať, nech si ho stanovia samy. Teraz v tom nie je systém ani z hľadiska financovania. Ak sa po novom preukáže, že matrika vykonala, povedzme, 150 úkonov, tak sa jej ich presne toľko zaplatí. Nebudeme platiť pracovníka pre 12 úkonov ročne po celý rok. Toto by mali privítať aj obecné úrady… Určite, pretože obce majú nedostatok prostriedkov a takto ušetrené peniaze budú môcť použiť cielenejšie. Ako to súvisí s centrálnym registrom obyvateľstva? Rád by som pripomenul, že v tomto zaostávame za krajinami V4 najmä v registrovaní obyvateľstva. Nedávno som sa o tom presvedčil na spoločnom rokovaní s tamojšími kolegami. Nedostatky máme aj v elektronizácii údajov. Je pravda, že máme veľmi dobré podklady, ale nie v elektronickej podobe a do tej ich musíme preniesť. Teda potrebujeme automatizovanú evidenciu obyvateľstva pri dodržaní všetkých podmienok ochrany osobných údajov. V Českej republike sa skvelo osvedčil systém EGON. Bolo by možno efektívne takýto systém prevziať a objednať ho na kľúč na naše podmienky. Aj v Poľsku a Maďarsku to podobne funguje. Nám chýba logické kompletné prepojenie, čo prináša problémy s personalizáciou údajov. Aký vplyv by to malo na to, aby si osobné doklady ako občiansky preukaz, pas, vodičský, poľovnícky preukaz a zbrojný pas mohli občania konečne vybavovať podľa prísľubov ešte spred piatich rokov naraz a na jednom mieste v kvalite, akú požaduje EÚ? Nazdávam sa, že nebude dlho trvať a aj na Slovensku tieto doklady budú vydávať pracovníci verejnej správy, a nie policajti. Ak to robia oni, je vydávanie dokladov príliš drahé. Tieto činnosti by mali vykonávať obecné úrady, pretože tam to má občan blízko. V Čechách sa to už osvedčilo. Je to technicky možné a verejnosť by to privítala. Meškanie vo vydávaní dokladov nie je spôsobené iba technickými problémami, ale i zmenou podmienok určených EÚ. Bolo by výhodou, že žiadateľ je v obci dostatočne známy a napríklad zbrojný pas by nedostal ten, komu do ruky zbraň nepatrí? Rozhodne áno. Nesúhlasím s námietkou, že ľahšie dôjde k falšovaniu dokladov, ak by ich vydávala verejná správa. Ony musia byť tak chránené, ako to zodpovedá štandardom vo svete. Polícia nech robí policajné činnosti a má byť očistená od vykonávania nepolicajných práve preto, aby lepšie robila tie policajné činnosti. Toto sú overené postupy v zahraničí. Verejnú správu občan cíti na každom kroku, a preto musí byť k nemu bližšie, lebo každý ju potrebuje. Čo pre to robíte? Pripravil som návrhy na nové, moderné riešenia, ktoré som už odovzdal ministrovi Kaliňákovi a podobne ich v týchto dňoch budem prezentovať predsedovi vlády. Ide o pokračovanie modernizácie verejnej správy. Myslím si, že modernizácia verejnej správy je nekonečný príbeh. Nemožno nikdy povedať, že dokončili sme reformu. Reforma sa nesmie zastaviť. Vždy sa objavujú nové a nové problémy, ktoré je treba riešiť napríklad informatizáciou. Možno, že inštitucionálne sú v tejto chvíli veci dokončené, ale azda čas o chvíľu ukáže, že nie. Napokon indikátorom systému je EÚ, Rada Európy. A možno aj V4, ktorá je svojím spôsobom integračná a vychádza zo stanovísk, ktoré nám dáva Rada Európy. Úloha justície: znižovať pochybenia na najnižšiu mieru Oprávnená dlhodobá kritika verejnosti na činnosť súdov má svoje reálne podklady dané viacerými faktormi, ktoré však nie vždy ovplyvňujú samotné súdy. O vymožiteľnosti práva na Slovensku a prieťahoch v súdnom konaní hovoril náš spolupracovník Jaroslav Gründler so štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Danielom Hudákom. V akom štádiu je vybavovanie hlavných súdnych agend vrátane reštančných vecí za prvý polrok uplynulého roka v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2006? Počet vybavených vecí na súdoch v jednotlivých agendách zodpovedá nápadu, t. j. sudcovia sú schopní vybaviť taký počet vecí, aký v priebehu roka príde na súd. Čo sa týka reštančných vecí prichádza na súdoch k postupnému znižovaniu týchto vecí. V porovnaní s rokom 2006 bol len za prvý polrok 2007 priemerne znížený počet reštančných vecí v hlavných agendách na okresných súdoch o 1 525 vecí. Ktoré sú pretrvávajúce príčiny vedúce k prieťahom v súdnom konaní? Komplikovanosť legislatívnej úpravy – najmä časté novelizácie zákonov, zložitosť prejednávaných sporov a nedostatok sudcov. O tom, že na Slovensku je permanentne nízka vymožiteľnosť práva a spomínané prieťahy v súdnom konaní, čo spolu úzko súvisí, niet pochýb. Aká je za daného stavu pracovná zaťaženosť sudcov a odborno-administratívneho aparátu súdov? Na jedného sudcu pripadá priemerne od 200 do 600 nevybavených vecí vrátane reštančných. Zaťaženosť odborno-administratívneho aparátu zodpovedá zaťaženosti sudcu. Pri odhalení páchateľa a jeho čo najskoršom potrestaní zohráva svoju rolu spolupráca orgánov činných v trestnom konaní. Ako ste s ňou spokojný? Keď mám zo svojho pohľadu hodnotiť spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní, s kvalitou ich práce nie som vždy spokojný. Niekedy úplne zbytočne jasné veci, ktoré by mohli rozhodnúť, pretože poznajú dôkaznú situáciu a vedia, že vec na súde skončí zastavením konania alebo oslobodením veci, postupujú súdom. Často sa stáva aj to, že nie včas a riadne zadokumentujú potrebné dôkazy, a potom nie je možné na základe takto zisteného skutkového stavu vydať presvedčivé odsudzujúce rozhodnutie. Výkon trestnej spravodlivosti je v niektorých kauzách na také dlhé lakte, že páchateľ neraz zabudne, za čo ho stíhajú. Príčiny, od obštrukcií obžalovaných až po procesné pochybenia súdov, sú známe. Je nádej, že v dohľadnom čase dôjde v takýchto prípadoch k zásadnej zmene? Otázka má veľmi široký záber a odpoveď na ňu v podstate zahrnuje celý trestný proces od prípravného konania až po konanie pred súdom. Treba si uvedomiť, že v mnohých prípadoch ide o závažnú trestnú činnosť, často aj s medzinárodným prepojením. Môže však ísť aj o „lokálne“ konania (napr. úžera), v ktorých konaním obvineného bol postihnutý určitý počet jemu známych osôb. Tieto osoby síce boli ochotné vypovedať na polícii, no pred súdom, v obave z prípadnej pomsty obvineného alebo jeho rodiny, nechcú vypovedať, a tak nezriedka zmenia aj adresu pobytu. K zmene by prispelo, ak by sa v tomto smere zmenilo aj myslenie občanov. Obvinený má široké práva, ktoré musia byť dodržané, aby dôkazy zistené počas vyšetrovania súd mohol akceptovať ako dôkazy zákonné. Nezriedka ide o dokazovanie aj mimo územia SR, čo samotné konanie značne predlžuje, predovšetkým pred súdom. Istým podielom na prieťahy v konaní pred súdom niekedy prispieva aj nedostatočná znalosť spisového materiálu. Z toho potom vyplynú chyby a prípadné nové poznatky, ktoré musí súd odstraňovať počas konania, hoci mohli byť odstránené napríklad vrátením veci prokurátorovi na došetrenie. Potom dochádza k prieťahom, ktoré majú vplyv na celé konanie. Pokiaľ ich nemožno úplne odstrániť, je stálou úlohou justície takéto pochybenia znížiť na čo najnižšiu mieru. V poslednom období sa objavili kritiky aj na funkčnosť inštitútu korunného svedka. V čom je zádrh – v právnej norme alebo v jej praktickom používaní? Trestný poriadok v ustanovení §127 a nasl. vychádza z toho, že každý občan je povinný podať svedectvo o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie (okrem výnimiek o zákaze svedeckej výpovede). Svedkom je osoba v určitom čase vnímajúca dej, udalosť, jej prejav vo vonkajšom svete. Takáto osoba po náležitom poučení v zmysle zákonných predpisov v trestom konaní vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímala vlastnými zmyslami. Postavenie svedka je odlišné od postavenia obvineného. Obvinený vo vzťahu k spoluobvineným nemôže byť vypočutý ako svedok. Bývalého spoluobvineného možno v pomere k ostatným vypočuť ako svedka len vtedy, ak sa konanie proti nemu zastavilo, vylúčilo na samostatné konanie alebo už skončilo právoplatným rozsudkom. Ide o tzv. korunných svedkov, ktorí môžu orgánom činným v trestom konaní dať informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k spáchaniu často veľmi závažných trestných činov. Pri najzávažnejších trestných činoch by bolo veľmi ťažké nájsť nestrannú osobu, ktorá bola náhodne prítomná a bola svedkom trestného činu. Zákon preto dáva orgánom činným v trestnom konaní možnosť na základe oznámenia podozrivého (aj konkrétnym preukázaním dôležitosti jeho poznatkov vo vzťahu k vyšetrovaným skutočnostiam), že môže dať informácie ako osoba prítomná na mieste činu o skutočnostiach, ktoré môžu mať na trestné stíhanie rozhodujúci vplyv. O prípadnom postavení chráneného alebo utajovaného svedka sa rozhoduje ešte počas prípravného konania (rozhoduje o tom osobitne určená komisia). „Zádrh“ funkčnosti inštitútu korunného svedka nie je v právnej norme ani v praktickom používaní ustanovení, ale v samotných osobách takýchto svedkov. Možným prísľubom výhod alebo hrozbou fyzického útoku prípadne likvidácie, nezriedka menia svoje predchádzajúce výpovede až v konaní pred súdom aj za cenu, že pre krivú výpoveď môžu byť trestne stíhaní a odsúdení. Racionalizácia práce v súčasných podmienkach rezortu a uspokojovanie oprávnených pretenzii spoločnosti vychádza aj z kvalitnej práce súdov a jednotlivých sudcov. Dá sa v tejto súvislosti hovoriť o spokojnosti z vašej strany? Ak som bol kritický k orgánom činným v trestnom konaní, musím byť kritický aj k justícii. Nie všetci kolegovia pracujú tak, ako by mali. Očakávam od sudcov, že si uvedomia svoje postavenie v spoločnosti, zrýchlia rozhodovaciu činnosť a budú vydávať spravodlivé a zákonné rozhodnutia v reálnom čase. Tieto atribúty musí spĺňať justícia, ak má byť funkčná a slúžiť občanovi.