Lukáš Parízek: Bezpečnosť SR – mimikry vs. realita

11.07.2017

Bezpečnostné prostredie okolo nás sa v poslednom období dramaticky zmenilo. Nárast prejavov terorizmu, extrémizmu, nelegálnej migrácie či pretrvávajúce ozbrojené konflikty sú len zlomkom hrozieb, ktoré ovplyvňujú našu bezpečnosť.

Hlavné bremeno zodpovednosti za bezpečnosť nášho štátu však nesie vláda. V jej programovom vyhlásení sa zaviazala aktualizovať bezpečnostnú stratégiu. Súčasne platná bezpečnostná stratégia bola prijatá v roku 2005, v čase nášho začlenenia do euroatlantických štruktúr. Z toho dôvodu má viac zahraničnopolitický charakter a význam, resp. dostávali sme sa do novej reality, najmä v zahraničnopolitickom rozmere. V tom istom roku SR prijala aj platnú obrannú stratégiu. S odstupom času, najmä však od roku 2010 mnohí odborníci, ale aj štátni zamestnanci poukazujú na potrebu zmeny prístupu a náhľadu na našu bezpečnosť, pretože sa bezpečnostné prostredie výrazne zmenilo. Bezpečnostné prostredie je veľmi dynamické a dá sa predpokladať, že sa bude neustále vyvíjať a meniť, dúfajme, že k lepšiemu. Podľa tejto logiky by sme od roku 2005 mohli aktualizovať túto stratégiu pokojne aj 5 krát, čo by bolo takmer každé 2-3 roky. Pri takýchto dokumentoch by to nebolo ani možné, ani efektívne.

V tomto kontexte je potrebné vyzdvihnúť kvalitu a nadčasovosť platnej stratégie z roku 2005, ktorá keď si pozorne prečítate, hovorí takmer o všetkých hrozbách tejto doby, okolo ktorých je v súčasnej dobe panika. Tým myslím nielen terorizmus, zlyhávajúce štáty a nerešpektovanie medzinárodne uznaných hraníc, ale aj migračnú krízu či hrozby spojené s informačnými technológiami, dnes často označovanými pod pojmom „kybernetika“. Vyvstáva teda otázka, prečo aktualizovať bezpečnostnú stratégiu? Určite aj kvôli zmenám v bezpečnostnom prostredí, ale najmä preto, že tú platnú sme nedostatočne napĺňali. Pod tým myslím nielen dlhodobú finančnú podvýživu našich ozbrojených síl a nedostatočne funkčný bezpečnostný systém, ale aj nárast organizovanej finančnej kriminality, zraniteľnosť informačných systémov, strata dôvery občanov v štátne inštitúcie a bezpečnostné zložky, ako aj zanedbávanie otázok spojených s demografiou a potravinovou bezpečnosťou štátu.

Nová bezpečnostná stratégia by preto nemala byť rukojemníkom zahraničnopolitických bezpečnostných tendencií, ale práve naopak, je najvyšší čas začať pozerať na našu vlastnú bezpečnosť zvnútra, z nášho zorného uhla, z našich národných pozícií. Za ostatné roky sme veľa zanedbali, spoliehali sme sa výsostne na spojencov a kolektívnu obranu. Pritom sme až trestuhodne zanedbávali čl. III Severoatlantickej zmluvy, čo by bolo treba tiež mnohým pripomenúť. Už by sme mali pozerať ďalej ako na špičku vlastného nosa, spojenci a partneri nás už majú dávno prečítaných. Je najvyšší čas nahradiť prvoplánové uznania a „potľapkania po ramene“ vo svetle mediálnych reflektorov za reálne úsilie a konkrétnu, dlhodobú realizáciu potrebných krokov strategického významu.

Ostatný vývoj v EÚ, aj v súvislosti s migračnou krízou, odhalil mnohé nedostatky a nezhody medzi členskými štátmi, ktorým musí únia čeliť. Nástupom novej americkej administratívy sa taktiež začal zvyšovať tlak na európskych spojencov, aby prevzali svoj diel zodpovednosti za obranu. Toto všetko prispelo k určitému pocitu neistoty nielen v širšom regionálnom kontexte, ale aj na národnej úrovni. Pokiaľ si chceme byť istí našimi partnermi, a aby mali oni istotu v nás, musíme si byť v prvom rade istí sami sebou. Som toho názoru, že stabilným členom a spoľahlivým partnerom budeme len vtedy, keď budeme schopní zabezpečiť si svoju obranu a bezpečnosť vlastnými prostriedkami. Preto vítam modernizačné ambície rezortu obrany, ako aj iniciatívy spojené s kybernetickou bezpečnosťou. Pevne však verím, že budú paralelne prijaté aj systémové a legislatívne zmeny, ktoré sú nevyhnutné pre zaručenie bezpečnosti občanov našej krajiny.

Prijatím novej bezpečnostnej stratégie sa však celý proces nekončí, práve naopak, začína. Každá stratégia je len taká dobrá aká je jej implementácia. Preto najdôležitejším krokom na ceste k posilnenej a odolnej bezpečnosti je napĺňanie bezpečnostnej politiky, teda záväzkov a odporúčaní zakotvených v stratégii. Tým chcem povedať, že môžeme si akokoľvek detailne charakterizovať bezpečnostné prostredie a ukazovať prstom na bezpečnostné hrozby, pokiaľ nedosiahneme celospoločenský konsenzus a nebudeme stratégiu plniť, bude nám toto úsilie úplne na nič. Ambiciózne a silné vyhlásenia rýchlo vyhasnú, iba konkrétne kroky a dlhodobé úsilie pretrvajú. Musíme začať od seba, pretože je to naša stratégia, o nás a pre nás. A nielen tá bezpečnostná, ale aj tá obranná…