Eva Antošová: Prečo mladí bývajú u rodičov?

11.04.2014

Podľa posledných prieskumov až tri štvrtiny mladých ľudí na Slovensku zostávajú bývať u svojich rodičov, napriek tomu, že by si radi založili svoje rodiny vo svojich príbytkoch. V rámci EÚ sme na konci chvosta tohto hodnotenia. Reakcie na zverejnený prieskum nedali na seba dlho čakať a vyjadrovali sa najmä mladí, ktorých sa to zjavne týka. Podráždilo ich hlavne konštatovanie, že ,,Slovákom sa z domu nechce.”

Zaujali ma úprimné reakcie a výpovede množstva mladých ľudí, ktorí žijú riadny, slušný a poctivý život. A možno práve preto, že je poctivý, musia bývať s rodičmi, so súrodencami, i keď by uvítali súkromie a vytvorenie si rodín podľa vlastných predstáv. No ak sa mladí chcú od rodičov odsťahovať, na rad prichádza otázka ..kam” a ,,za čo? ”.

Situácia s nájomnými bytmi je u nás katastrofálna. Pritom v Nemecku, Rakúsku alebo vo Veľkej Británii tvoria nájomné byty až 50% z celkového počtu bytov dostupných na bývanie. Je to spôsobené veľkou podporou štátu, či samosprávy, ktorá v týchto krajinách umožňuje mladým ľuďom vyriešiť si otázku bývania, založiť si rodinu, ale aj zabezpečiť väčšiu mobilitu a schopnosť získať si zaujímavú prácu.

U nás hádžeme mladým ľuďom ,,záchranné lano” prostredníctvom hypotekárnych úverov a zároveň ich týmto lanom škrtíme. Pre mladých je totiž hypotéka veľký záväzok. Preto aj reakcia na spomínanú štatistiku, že mladí ľudia sa nechcú v 25-tich rokoch života na celý život upísať banke, je opodstatnená. Nejde mi o kritiku hypotekárnych pôžičiek, prekáža mi však spôsob, akým sme sa naučili myslieť.

30 rokov splácať jeden byt nie je predsa žiadna výhra, najmä pri pracovnej neistote, ktorá je v tomto období extrémna. 14-percentná nezamestnanosť je vážny problém, ktorý nás posunul v rámci EU na 6. najhoršie miesto. Mladí ľudia z toho tvoria viac ako 40%. Je potom logické, že sa nemôžu osamostatniť, keď nemajú prácu. U nás sa nájomné byty ledva ujdú sociálne najslabším skupinám a odpoveď na otázku v nadpise článku je jasná. Odchody mladých do zahraničia sú len výsledkom tejto reality. Pritom si vôbec nemyslím, že naše deti s radosťou opúšťajú svoju vlasť. Skôr majú pocit, že štát na nich kašle.

Ľudia sa boja zadlžovania, boja sa byť ekonomickými otrokmi a vazalmi v bankách, preto odkladajú čas na založenie rodiny, pôrodnosť klesá a začarovaný kruh je uzavretý. Vláda musí neustále hľadať a rozširovať pracovné možnosti , samospráva musí spolu so štátom podporovať výstavbu nájomných bytov a reforma školstva v spolupráci so zamestnávateľmi je nevyhnutná.