Ľudovít Hajduk: Nové poňatie výuky dejepisu na základných školách

14.02.2017

Významný rímsky štátnik, rečník a filozof Marcus Tullius Cicero povedal :“Dejiny sú svedkami časov, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“

Formovanie generácií je dôležitým faktorom rozvoja a napredovania spoločnosti. Ľudia potrebujú poznať minulosť, aby pochopili prítomnosť.

Prostredníctvom poznania histórie vieme odvodiť príčiny a dôsledky medzníkov, ktoré ovplyvnili životy ľudí či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Je dôležité poznať našu bohatú historickú základňu, ktorá je pre nás akousi učebnicou (návodom) na to: čoho sa vyvarovať, z čoho sa poučiť a naopak – ukázať nám cestu k tomu, čo môžeme v budúcnosti zlepšiť. Nikdy sa nezopakuje tá istá situácia v rovnakej podobe, s rovnakými aktérmi. Historické udalosti sú jedinečné a unikátne.

V období povinnej školskej dochádzky je dieťa najviac otvorené všetkým vedomostiam, ktoré doslova nasáva a tým buduje svoju identitu. V súčasnom období je jedna vyučovacia hodina týždenne časovo malý priestor. Rozšírením vyučovacích hodín dejepisu o jednu hodinu pedagóg získa väčší čas na kreatívne a hlbšie venovanie sa historickým témam, ktoré ovplyvňujú aj súčasnú spoločnosť.

Návrh posilnenia hodín neznamená navýšenie kvantity učiva. Ide skôr o to, ponúknuť pedagógovi voľnú ruku na výber témy a spôsobu jej prednesu na vyučovacej hodine. Cieľom nie je trvať na „bifľovaní dátumov a mien“, ktoré aj tak čoskoro zabudneme a jednoducho nám vypadnú z hlavy. História nášho národa má byť deťom prednášaná živo, inšpiratívne, prostredníctvom interaktívnych hier, prezentácií, dramatizácie… Rozšírenie vyučovacej hodiny dejepisu je potrebné i preto, aby hodiny neboli nezáživné, plné písania poznámok a memorovania, ale nech sú zaujímavé, odučené rôznymi metódam a formami či štýlmi.

Podstatou zvýšenia počtu hodín dejepisu je vzbudenie záujmu o históriu kreatívnym spôsobom – čo v praxi znamená: upriamenie pozornosti na aktívne sledovanie svojho kraja, okolia, obce; nájdime a preskúmajme pamätné tabule a oboznámme sa s tým, aký majú pôvod, kto bol ten človek a čím sa zaslúžil, k akému rozvoju prispel a čo dobré pre našu spoločnosť urobil? Naučme deti zamyslieť sa nad situáciami, v ktorých boli konfrontovaní ich predkovia; vžiť sa do zlomových životných situácií či hraničných momentov, v ktorých by mali reagovať a vysvetliť, prečo tak reagujú…vysvetliť, prečo je konkrétne konanie dobré, iné nesprávne. Dajme žiakom priestor, aby si sami vyhľadávali poznatky, zaujímavé témy, pýtali sa rodičov…

Vo verejnom ponímaní tohto predmetu sa stretáme i s názormi: „…načo dejepis? Radšej nech pridajú jazyky, alebo iné dôležitejšie predmety, ktoré dieťa viac v živote využije…“ S týmto názorom nesúhlasím. Dejepis má medzipredmetový vzťah s inými vyučovacími predmetmi: slovenským jazykom (na hodinách dejepisu sa deti učia o Štúrovcoch, slovenskom národnom obrodení; s technikou (v dejepise sa učia o vedecko-technických objavoch a priemyselnej revolúcii); v každom preberanom časovom období sa spomína umenie a kultúra – čo dieťa v škole využije na hodinách výtvarnej výchovy atď. Stretávame sa s názormi, že ten, kto pozná dejiny vie, že sa ľudstvo z minulosti nikdy nepoučí a nepoučilo. Vieme len to, že ak budeme dobre poznať minulosť pochopíme vďaka nej súčasnosť a všetko, čo sa v nej odohráva.

Opäť ma napadla myšlienka učiteľa národov: „škola hrou“. Vybudujme v deťoch tvorivosť, kultúrnosť, empatiu, toleranciu, intoleranciu na extrémizmus, rasizmus, xenofóbne prejavy. Vštepujme im lásku k svojej vlasti, predkom a koreňom, učme ich zodpovednosti za činy prítomnosti, ktoré sa odzrkadlia v budúcnosti.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

28. 6. 1905 – Vo Vrbici sa narodila Mária Rázusová-Martáková, spisovateľka, autorka kníh pre deti a mládež.

28. 6. 1911 – Delegácia pod vedením P. Mudroňa odovzdala predsedovi vlády Károlyovi Khuenovi-Hédervárymu Memorandum Slovenskej národnej strany. Pamätný spis obsahoval požiadavky, aby sa na slovenských ľudových školách používala slovenčina ako jediný vyučovací jazyk, aby vláda zriadila potrebný počet stredných škôl so slovenským vyučovacím jazykom, ďalej navrátenie zhabaného majetku Matice slovenskej a obnovenie jej činnosti. Vláda ani nasledujúce vlády na dokument nereagovali.

28. 6. 1914 – V Sarajeve spáchal srbský študent Gavrilo Pricip atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda d' Este a jeho manželku grófku Žofiu Chotkovú.

28. 6. 1919 – Vo Versailles podpísalo Nemecko mierovú zmluvu, ktorou okrem iného uznalo aj nezávislosť ČSR.

28. 6. 1971 – V Malackách zomrel významný slovenský maliar Martin Benka.

28. 6. 1991 – Po 42 rokoch ukončila svoju činnosť Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá združovala krajiny sovietskeho bloku.

KALENDÁR PODUJATÍ
jún 2017
P U S Š P S N
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930EC