Peter Pamula: Pohľad do parlamentných lavíc

16.04.2014

Ústavu Slovenskej republiky by sme mohli charakterizovať aj ako zákon zákonov v pluralitnom, demokratickom a zvrchovanom štáte. Čítanie preambuly, jednotlivých hláv a článkov a následná konfrontácia tohto čítania s kultúrou a dianím v parlamente je z pohľadu obyčajného človeka ťažko pochopiteľným javom v tvrdohlavom polarizačnom štiepení.

Občan ako taký ťažko hľadá vzor v reprezentatívnej vzorke poslancov – členov parlamentu, ktorí plnia funkciu ústavodarných a zákonodarných orgánov Slovenskej republiky. Títo poslanci sú teda orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike vzniká smerom dole u obyčajného človeka – občana nedôvera voči orgánom štátnej správy, justície, či iným zložkám výkonu štátnej moci.

Poslanci, akoby zabúdali na svoj poslanecký sľub. Hlásajúc vo verejných vyhláseniach všade dookola, že ich snahou je robiť všetko pre spokojnosť občanov. No naozaj je ťažko pochopiteľnou skutočnosťou to, že spokojných ľudí je u nás stále menej a nespokojnosti, nedôvery a kritiky na adresu či už vlády, alebo opozície adresovaných do poslaneckých lavíc pribúda…

Občania vložili do rúk poslancov Národnej rady Slovenskej republiky mandát a teda ich splnomocnili výzvou k nádeji v lepší a kvalitnejší život. Je však naozaj na zamyslenie, či svoju prácu všetci vykonávajú svedomite, keďže blikajúci alarm nespokojnosti je čoraz výraznejší a silnejší…