Peter Tydlitát: Minister ako sklenár, ktorý posiela syna rozbíjať okná susedom

06.05.2014

S pohoršením sledujem prípravy novely zákona o odpadoch a jeho predloženie do medzirezortného pripomienkového konania.

Zákon má posilniť transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti, kde sa odhaduje obrat takmer 1 mld. eur. Predchádzajúce novelizácie „schaotizovali chaos“, ktorý pripustili všetky dotknuté štátne i neštátne inštitúcie spoločne so ZMOS, ktorý mal a má jednoznačne zastávať spoločne so štátom potreby a záujmy samosprávy a občanov.

Dnes si svoju povesť ZMOS môže napraviť tým, že sa nedá opäť nachytať, alebo kúpiť. Nachytať úskokom štátnej moci a kúpiť „flekmi“ v rôznych kontrolných mechanizmoch a fondoch tipu recyklačný, envirofond a pod.

Vymožiteľnosť práva a boj v objasňovaní v kriminality zaoberajúcej sa odcudzovaním kovových výrobkov je veľmi nízka. Zámerne píšem výrobkov, pretože to nerastie na dvoroch či záhradách ľudí, ktorí to privážajú do výkupní kovov. Nikto neberie ohľad, že ich krádežou spôsobuje obrovské spoločenské škody a pritom ešte ohrozuje zdravie a životy nič netušiacich slušných ľudí. Nemôžu byť stíhaní pre nedbanlivostný trestný čin, lebo sa im nedá dokázať úmysel. Ak pošlú kradnúť maloletých, prípad sa odloží. A my máme postarané o zvýšenie výroby a spotreby tovarov, ktoré niekto ukradol, znehodnotil a za zlomkovú cenu predal. Zopár prípadov pre ilustráciu: odrezané mostné zábradlie s premostením, krádež kanalizačných poklopov v cestách, pri chodníkoch, medených parapet a dažďových zvodov, vodičov signalizácie na železniciach, osvetlenie diaľničných mostov a pod. To všetko výkupne vykupovali a vykupujú! Lesy sú plné plastov z importovaných automobilových vrakov, vie „zákon“ kde končia plechy z týchto vrakov?

Ak má zákon byť pre všetkých rovný, musí byť rovný aj pre recyklovateľné odpady. Časť z produkcie odpadov ako sklo, papier, plasty sú asi menej atraktívnym tovarom ako kovy, preto že inak by si podnikatelia zriadili výkupne aj na tento druh recyklovateľného odpadu. Spravodlivé bude, ak by kovy bezplatne vozili občania na zberné dvory obcí a odtiaľ by ich „šrotárske“ firmy odvážali. Zníži sa tým jednoznačne celospoločenská škoda a výkupnú sumu za „šrot“ vyplatia konkrétnej obci, ktorá použije financie na ochranu životného prostredia a likvidáciu enviromentálnych záťaží. Presne tak, ako s vyššie uvedenými odpadmi.

Vlk však nebude nikdy sýty! Ministerstvo chce zobrať obciam časť príjmov zo zdrojov, ktoré sú „kompenzáciou a zárukou“ za činnosť riadených skládok na ich katastrálnych územiach v súlade s jestvujúcim zákonom. Preto opäť začína nerovný boj tvorcu a strážcu zákona proti občanovi. Pretože peniaze samosprávy sú spoločnými peniazmi. Tak chce štát opäť viac vyťahovať z vrecka občana, miesto toho, aby urobil koniec obchodu s kovmi. Asi to nepôjde, štát sa dostal do bludného kruhu nezamestnanosť – kriminalita – spotreba – výroba – zamestnanosť – nezamestnanosť – kriminalita ….. a preto sklenár posielal syna rozbíjať okná susedom.

(Autor je predseda Krajskej rady SNS Bratislava a starosta.)