Rozvojová pomoc SR: Pomôž blížnemu, pomôžeš aj sebe.

25.09.2017

V súčasnom kontexte pretrvávajúcich humanitárnych kríz a čoraz častejších prírodných katastrof vo svete si slovenský občan môže pomyslieť ako mu je doma dobre, že takýmto veciam nemusí osobne čeliť.

Dosť problémov máme vo svojom každodennom živote, nie to aby sme sa zaoberali problémami iných na druhom konci sveta a ešte míňali prostriedky z vlastných daní. Vážený čitateľ, skutočnosť je však úplne iná, pretože nikto nemôže zaručiť, že problémy iných sa nestanú skôr či neskôr našimi problémami a budeme odkázaní na pomoc od druhých. Treba si uvedomiť, že pomocou druhým, pomôžeme v konečnom dôsledku aj sebe. Presne o tomto je oficiálna rozvojová spolupráca Slovenskej republiky – solidárna investícia k blahu ľudstva a našej planéty a zároveň zabezpečenie stabilnejšieho, bezpečnejšieho životného prostredia spolu s nárastom nových príležitostí vzájomnej spolupráce medzi komunitami či krajinami.

Oficiálna rozvojová spolupráca Slovenskej republiky (ODA SR) definuje všetky rozvojové aktivity našej krajiny v súlade s medzinárodnými záväzkami a kritériami prijatými na úrovni medzinárodných organizácií ako OSN či OECD. Delíme ju na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ktorá je založená na politickej dohode medzi dvoma krajinami, na multilaterálnu rozvojovú spoluprácu, pri ktorej spolupracujeme s medzinárodnými organizáciami či ich členskými štátmi na podporu rozvojových krajín. V neposlednom rade patrí do ODA SR aj humanitárna pomoc, ktorá môže mať charakter materiálnej alebo finančnej pomoci ľuďom v núdzi na zabezpečenie ich životu nevyhnutných potrieb dôsledkom prírodných katastrof alebo kríz spôsobených ľudským faktorom.

V dnešnom článku by som rád predniesol niekoľko dôvodov prečo je poskytovanie verejných zdrojov na podporu rozvoja tretích krajín kľúčovou súčasťou našich zahranično-politických záujmov. V prvom rade ide o plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ktorého dodržiavanie je nám dané priamo Ústavou SR v čl. 1(2). Ďalej, rozvojová spolupráca ako súčasť zahraničnej politiky SR zodpovedá aj naším národným záujmom a to k zlepšeniu úrovne bilaterálnych vzťahov a ich prienik do iných sektorov ako napríklad obchodná spolupráca pri transfere technológií či podpore zvýhodnených úverov pre rozvojové krajiny. Rozvojová spolupráca je aj relevantným nástrojom na riešenie koreňových príčin súčasnej migračnej krízy. Tento obraz doplňuje aj humanitárna pomoc, ktorá je síce nezávislá od zahranično-politických záujmov štátov, ale je nezainteresovaným prejavom solidarity voči ľuďom v núdzi v tretích krajinách. Avšak vzhľadom na pretrvávanie humanitárnych kríz je čoraz potrebnejšie prepojiť humanitárnu tradične krátkodobú intervenciu s dlhodobými rozvojovými aktivitami a zaručiť tak odolnosť obyvateľstva tretích krajín pri čeleniu a riešeniu krízových situácií.

Rozvojová spolupráca – plnenie medzinárodných záväzkov SR

Slovenská republika je od roku 2013 členom výboru pre rozvojovú spoluprácu OECD a dostala sa tak do tzv. medzinárodnej donorskej komunity. Pre našu republiku je to veľmi vysoká pocta a česť, keďže je v očiach najvyspelejších krajín vnímaná ako rovnocenný partner, ktorý je rozvojovo zdatný a dokáže vygenerovať zdroje aj na pomoc tretím krajinám. V septembri 2015 prijalo Slovensko spolu s ďalšími členmi OSN Agendu 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, v ktorom po prvý raz uznali, že udržateľný rozvoj a odstránenie chudoby sú celosvetovou záležitosťou a každý štát je zodpovedný za plnenie globálne prijatých 17 cieľov udržateľného rozvoja.

V porovnaní s inými členmi donorskej komunity (poskytovatelia rozvojovej pomoci) je podiel Slovenska na rozvojovú spoluprácu relatívne malý. Medzinárodný záväzok OSN je venovať 0.7% hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú spoluprácu. Na Slovensku dôsledkom nárastu humanitárnych aj rozvojových výziev spojených s migračnou krízou bol zaznamenaný nárast objemu oficiálnej rozvojovej spolupráce v roku 2016 o cca. 26% v porovnaní s rokom 2015, a to na približne 98,4 miliónov eur čo predstavuje 0,125% HND. Slovenská republika prijala v rámci Európskej únie záväzok dosiahnuť úroveň 0,33% HND do konca trvania platnosti Agendy 2030. Z doterajších výsledkov je pozitívne zaznamenávať nárast rozvojových zdrojov, ale ešte sme pomerne ďaleko od želaného cieľa.

Zapájanie podnikateľov do rozvojových aktivít SR

Rozvojová spolupráca SR by nemala byť iba o postavení škôl, zdravotníckych zariadení alebo iných sociálnych zariadení. Mala by tiež byť o podpore rozvoja odvetví a sektorov, ktoré dokážu priniesť danému štátu domáce zdroje na financovanie vlastného rozvoja v súlade s jeho národným rozvojovým plánom. Iba v tomto prípade môžeme hovoriť o úspešnej rozvojovej intervencii, keď nastane pozitívna zmena pretrvávajúca aj po skončení rozvojového projektu v krajine. Hovoríme tomu udržateľnosť. V praxi to znamená, že je dôležité pomáhať krajinám rozvíjať okrem iného aj ich priemysel a na to sú nielen potrebné financie, ale aj potrebná technológia, ktorá častokrát prichádza zo zahraničia.

Rozvojovú spoluprácu treba brať ako investíciu do našej vlastnej budúcnosti. Na rôznych medzinárodných fórach je častokrát zopakované, že financovanie rozvoja je nedosiahnuteľne len z verejných zdrojov, ale treba tiež zapojiť aj súkromné financie. Otázkou je ako zaručiť záujem súkromných investorov do rozvojových aktivít, keď základnou myšlienkou podnikania je generovať profit? Odpoveď je jednoduchá: pomáhaním partnerským krajinám rozvíjať ich hospodárstvo a zlepšením ich životnej úrovne vytvárame priestor a podmienky pre rozvoj obchodných vzťahov s týmito krajinami. Slovenská podnikateľská sféra by si mala byť vedomá, že verejné zdroje SR môžu aj prostredníctvom rozvojovej spolupráce im priniesť nové obchodné príležitosti a otvoriť ďalšie dvere. Rozvojové financie môžu slúžiť napr. ako záruku pri získaní výhodnejších úverov v prospechu chudobnejších rizikových krajín, aby mohli investovať do rozvoja svojich sektorov. V tomto kontexte môže súkromný sektor vstupovať buď formou investícii do rôznych projektov v daných krajinách, alebo ponukou služieb a technológie.

Slovenská diplomacia by v tomto prípade dbala o to, aby sa nadviazali korektné a dôveryhodné vzťahy medzi partnermi a hlavne, aby rozvojová spolupráca zodpovedala naším hodnotám a cieľom v súlade s medzinárodnými záväzkami Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Rozvojová spolupráca ako nástroj na riešenie príčin neudržateľnej migrácie

Za posledné obdobie sme v Európe čelili masívnemu príchodu utečencov pochádzajúcich z krajín subsaharskej Afriky a Blízkeho východu. Situácia bola na toľko neudržateľná, že členské krajiny EÚ hľadali okamžité opatrenia ako znížiť tento príliv ľudí a ako im asistovať rešpektujúc ich práva. Slovensko spolu s partnermi z Vyšehradskej 4 mali od samého začiatku jasné stanovisko: prerozdeľovanie utečencov na základe tzv. povinných kvót nepredstavuje udržateľné riešenie masívnej migrácie do Európy, ale iba dočasné opatrenie. Navyše by takýto krok mohlo byť zle chápané a motivovať ďalších potenciálnych migrujúcich vydať sa na nebezpečnú cestu do Európy cez stredozemné more alebo cez Západný Balkán.

Slovenská republika jasne preferovala iné formy riešenia tejto situácie a to sústredením sa na koreňové príčiny, ktoré nútia ľudí z Afriky či Blízkeho východu na odchod z domoviny. V kontexte občianskych vojen a terorizmu ako napr. v Sýrii je dôvod odchodu ľudí evidentný – ide o ich holý život. Ale sú prípady, kde hlavnými dôvodmi sú nedostatok pracovných príležitostí, vzdelávacích možností a sociálneho zabezpečenia domáceho obyvateľstva. Je pochopiteľne, že keď Vaše dieťa nemôže ísť do školy, alebo so svojím vzdelaním nenájde dôstojnú prácu, že zdravotná starostlivosť je takmer absentujúca a bezpečnostná situácia je alarmujúca, tak ide potom o prežitie. Všetky tieto a ďalšie faktory zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri odchode z krajiny, keďže človek si povie, že nemá už čo stratiť a je ochotný vydať sa na nebezpečnú cestu a zadlžiť sa doživotne, aby zaplatil a tým uživil nehanebnej prevádzačskej sieti.

Dnes panuje medzi európskymi partnermi zhoda, že treba smerovať rozvojové financie na podporu mládeže, tvorbu pracovných miest, rozvoj infraštruktúry, reformu bezpečnostného sektora, ale aj na prilákanie investícii do krajín pôvodu a tranzitu tejto migračnej vlny. Aj o tom je Externý investičný plán ohlásený Komisiou EÚ, v rámci ktorého je pripravovaný fond pre udržateľný rozvoj, ktorý má slúžiť ako nástroj na podporu súkromných investícií a udržateľného rozvoja v krajinách Afriky a tzv. európskeho susedstva. Fond bude pozostávať z dvoch regionálnych investičných platforiem na podporu investícií a zlepšenie prístupu k financovaniu (najmä v Afrike a európskom susedstve) a svoju činnosť bude realizovať financovaním v podobe grantov, záruk a iných finančných nástrojov vrátane kombinovaného financovania. Jeho spusteniu, ktoré sa očakáva na jeseň, napomohlo aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Pri tejto príležitosti budem iniciovať komunikáciu zo strany ministerstva smerom k našim podnikateľom, aby sa o predmetné projekty uchádzali. (https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/externy-investicny-plan-je-aj-zasluhou-slovenskeho-predsednictva/)

Slovensko je samostatne aktívne zapojené podporou projektov v oblasti zdravotníctva, školstva, ale aj v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a malého podnikania v ňom. V Keni napríklad už niekoľko rokov podporujeme prostredníctvom našej rozvojovej agentúry SlovakAid zapojenie miestnych farmárov, pestovateľov orieškov do hodnotového reťazca tým, že im napomáhame získať medzinárodné uznávané certifikáty Fair Trade. Tento projekt je natoľko úspešný, že sa nedávno preň podarilo získať dodatočné financovanie zo strany EÚ a budeme sa v ňom angažovať spoločne s krajinami V4. Výsledkom je nielen zlepšenie kvality produktov, ale aj efektívnejšie a ekologickejšie pestovateľské praktiky farmárov, ako aj zaručenie dôstojného príjmu, ktorý saodráža na zlepšení kvality života komunít, väčšej kúpnej sile, s ňou aj tvorbe nových pracovných miest a možnosti aj lepšieho vzdelávania. Z dlhodobého hľadiska by to znamenalo zníženie počtu emigrujúcich z týchto krajín, nakoľko by pominuli faktory motivujúce ich odchod. A to by mal byť náš spoločný cieľ.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

13. 12. 1915 – Po návrate zo srbského frontu sa Milan Rastislav Štefánik stretol v Paríži s Edvardom Benešom, čo sa považuje za začiatok jeho významnej úlohy politika, vojaka a diplomata v službe a na čele organizovaného národnooslobodzovacieho boja Slovákov a Čechov v zahraničí.

13. 12. 1942 – V Ružomberku otvorili nové gymnázium, ktoré nieslo meno Andreja Hlinku.

KALENDÁR PODUJATÍ
december 2017
P U S Š P S N
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031