Tomáš Urík: „Slováci pozor“ – 152 rokov od prijatia Memoranda národa slovenského

06.06.2013

„Slováci pozor“ – takto znel nadpis, pod ktorým v máji 1861 Pešťbudínske vedomosti (politické noviny, ktoré redigoval Ján Francisci a neskôr sa stali hlavným tlačovým orgánom Starej školy slovenskej, z ktorej vznikla SNS) uverejnili pozvanie do Martina na 6. júna 1861, kde sa malo konať zhromaždenie všetkých slovenských národovcov. Tento rok si pripomíname už 152. výročie od spomínanej udalosti. Na nasledujúcich riadkoch by som preto chcel stručne pripomenúť, čo sa v dané dni stalo a aký význam to malo v ďalšom národnom vývoji Slovákov.

Zvolanie celonárodného zhromaždenia do Turčianskeho Svätého Martina bolo určitým vyvrcholením zvýšenej aktivity predstaviteľov slovenského politického života, ktorá je charakteristická najmä pre obdobie 2. polovice 19. storočia. Od roku 1861 sa začali výraznejšie aktivizovať aj ostatné nemaďarské národy v Uhorsku (najmä Srbi, Chorváti a Rumuni) a práve ich štátoprávne snahy boli do určitej miery podnetom a vzorom pre predstaviteľov slovenského národného hnutia.

Dňa 6. júna 1861 sa v Martine zišlo vyše 200 popredných osobností slovenského národného hnutia a viac ako 2000 hostí. Spomedzi hlavných osobností nechýbali predstavitelia štúrovskej generácie – Jozef Miloslav Hurban, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tóth, Ján Kalinčiak, Samuel Štefanovič, mladších národovcov zastupovali Ján Palárik, Ján Nemešáni, Dionýz Štúr a akciu svojou prítomnosťou podporili aj zástupcovia slovenskej šľachty, konkrétne dvaja hlavní župani – Šimon Révaj (turčiansky župan) a Martin Sentiváni (liptovský župan), ktorých sprevádzal krajinský vyslanec Jozef Just. Hlavným dôvodom zvolania kongresu bolo prerokovanie nového politického programu slovenského národného hnutia, ktorý pripravil Štefan Marko Daxner.

Zhromaždenie otvoril martinský richtár Ondrej Koša a predsedal mu Ján Francisci. Na začiatok rokovania Š. M. Daxner prítomných oboznámil so základnou myšlienkou pripraveného programu: „ Ako v minulom storočí oslobodenie človeka spod jarma, odrazu ožiarilo obzor národov európskych! Povedomie naše hovorí nám, že my Slováci tak dobre osobitným národom sme ako Maďari alebo ktorýkoľvek národ druhý vlasti tejto. Neuznanie toto je proti národným a občianskym právam našim namierená krivda, ktorí my hlboko a bolestne cítime.
My národy považujeme za oprávnené osoby človečenstva. U jednotlivca uznanie osobnosti je prvou podmienkou slobody a rovnoprávnosti občianskej, tak medzi národmi uznanie osobnosti národnej je prvou podmienkou rovnoprávnosti národnej. Centralizácia minulých jedenásť rokov neuznávala osobnosti národné a preto namiesto rovnoprávnosti dala národom rovné bezprávie.“

Program vychádzal a odvolával sa na zásady prirodzeného práva a rovnosti národov. Požadoval uznanie národnej svojbytnosti Slovákov tak, aby sa územie, ktoré Slováci v rámci Uhorska obývajú, vyčlenilo a nazvalo Hornouhorské slovenské Okolie. Tento autonómny útvar mali tvoriť župy s prevažne slovenským obyvateľstvom. „Že ale všetko, čo v hmotnom svete jestvuje, len v čase a priestore jestvovať môže, preto žiadame osobnosť národa slovenského uznať v priestore tom, ktorý on ako jedna súvislá, nepretržitá masa skutočne zaujíma, pod menom Hornouhorského slovenského dištriktu.“

Ďalšími bodmi, ktorými sa zhromaždenie zaoberalo, bolo zrušenie zákonov preferujúcich maďarčinu, preklad zákonov do slovenského jazyka, rovnoprávnosť slovenčiny, zriadenie slovenskej právnickej akadémie, vytvorenie katedry reči a literatúry slovenskej na peštianskej univerzite, štátna podpora pre slovenské kultúrne spolky a primerané zastúpenie Slovákov v uhorskom sneme. Zúčastnení tiež vyslovili solidaritu s občianskymi a politickými snahami ďalších potláčaných národov v Uhorsku – Rusínov, Rumunov, Srbov a Chorvátov.

Konkrétnym výsledkom slovenského národného zhromaždenia v Martine bol nový programový dokument slovenského národného hnutia – Memorandum národa slovenského. Koncept dokumentu nadväzoval na štátoprávne snahy revolúcie 1848/1849, zároveň však uznával celistvosť Uhorska a rešpektoval diplomatický charakter maďarčiny. Na záver sa zhromaždenie dohodlo daný text Memoranda preložiť do maďarčiny a následne ho predložiť uhorskému snemu. Predstavitelia národného výboru na čele s J. Francisicim 27. júna 1861 odovzdali maďarský text Memoranda podpredsedovi uhorského snemu Kálmánovi Tiszovi.

Predloženým dokumentom sa mal zaoberať výbor pre národnostné otázky. Výbor to ale už nestihol, pretože 22. augusta 1861 panovník František Jozef I. rozpustil uhorský snem z dôvodu, že v ňom pretrvávali snahy o obnovenie štátnej suverenity Uhorska z roku 1848 a zaviedol ústavné provizórium. Slovenských národovcov táto situácia zaskočila, ale aj napriek tomu nezúfali a vypracovali nový programový dokument – Viedenské memorandum slovenské, s ktorým sa plánovali obrátiť priamo na Františka Jozefa I. vo Viedni. Viedenské memorandum bolo však pod tlakom maďarských politikov nakoniec zamietnuté. Ale o tom už niekedy nabudúce.

Memorandum národa slovenského a celé národné zhromaždenie v Martine možno s odstupom času považovať za jeden z vrcholov národno-emancipačných snáh slovenských politických predstaviteľov v období druhej polovice 19. storočia, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil náš ďalší národný a politický vývoj a tým prispel k formovaniu moderného národa slovenského.

Memorandum ako politický program zohralo významnú úlohu aj pri formovaní vôbec prvej politickej strany Slovákov. Pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského (6. jún 1871) boli na konferencií v Martine položené prvé organizačné základy Slovenskej národnej strany. Hlavné body Memoranda národa slovenského predstavovali základ politiky SNS od jej sformovania v roku 1871 až do roku 1918. V nasledujúcich dňoch (6.-7. jún 2013) pri už spomínanom výročí prijatia Memoranda národa slovenského a uplynutí 142 rokov od založenia Slovenskej národnej strany, by sme si preto mali pripomenúť nielen dané okolnosti a ich svetlé stránky ale aj útrapy, ktorým museli naši predkovia v boji za svoje národné práva čeliť a zároveň si tak patrične uctiť ich pamiatku.

(Autor je člen SNS v Žiline a študent Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor učiteľstvo histórie a výchovy k občianstvu.)

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

29. 3. 1990 – Federálny parlament prijal ústavný zákon o zmene názvu štátu z Československá socialistická republika na Česko-slovenská federatívna republika.

KALENDÁR PODUJATÍ
marec 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031EC