Tomáš Urík: …Tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo…

17.07.2013

Dňa 17. júla 2013 uplynulo 21 rokov od prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky, dokumentu, ktorý predstavuje jeden z dôležitých a významných medzníkov v emancipačnom procese Slovákov.

Rok 1992 bol z hľadiska vývoja slovenskej štátnosti rokom prelomových udalostí. V období od júnových parlamentných volieb až do konca roka 1992, ktoré s odstupom času možno považovať za kľúčové, zohrala Slovenská národná rada významnú úlohu. V júni 1992 sa konali v poradí druhé slobodné parlamentné voľby od novembra 1989. O priazeň voličov sa na Slovensku uchádzalo až 27 politických strán, hnutí alebo koalícii. Na slovenskej politickej scéne, aj v súvislosti s existenciou veľkého počtu politických subjektov, sa vytvárali rôzne názory a pohľady na spôsob riešenia spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.

Víťazom volieb do SNR v júni 1992 sa stalo HZDS so ziskom 37,26 % hlasov (74 mandátov), druhé miesto obsadila SDĽ 14,70 % (29 mandátov), KDH 8,88 % (18 mandátov), SNS 7,93 % (15 mandátov), Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Spolužitie 7,42 % (14 mandátov). Z uvedeného spektra parlamentných subjektov iba jedna politická strana, konkrétne SNS, mala v predvolebnom programe myšlienku rozdelenia federácie a vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky. SNS ako jediná bola za „vyhlásenie štátnej samostatnosti Slovenskej republiky a zapojenie sa do európskej spolupráce pod vlastným menom. Prijatím Ústavy SR a zabezpečením medzinárodných garancií samostatnej SR dobuduje slovenskú štátnosť.“ Ostatné parlamentné strany sa vyjadrili za zachovanie spoločného štátu s prípadnými zmenami v usporiadaní vzájomných vzťahov oboch krajín. HZDS deklarovala snahu o zachovanie spoločného štátu, ktorý by mal charakter konfederácie s prvkami federácie a SDĽ požadovala federáciu s prvkami konfederácie. KDH presadzovalo rovnoprávne usporiadanie vzťahov s Českou republikou. Koalícii MKDH – Spolužitie vyhovovala federácia.

Po parlamentných voľbách prebehlo niekoľko rokovaní medzi lídrami najsilneších politických zoskupení na Slovensku (V. Mečiar, HZDS) a v Česku (V. Klaus, ODS). Predmetom rokovaní bolo okrem iného aj riešenie štátoprávneho usporiadania republiky. HZDS na rokovaniach presadzovalo transformáciu štátu na konfederáciu, s čím ale česká strana nesúhlasila a trvala na federatívnom usporiadaní. Sporným bodom bola najmä otázka medzinárodného postavenia Slovenska. Slovenská strana požadovala medzinárodnú subjektivitu pre obe republiky zvlášť. Na druhej strane česká reprezentácia nástojila na medzinárodnej subjektivite len pre ČSFR ako celok.

Prijatiu konečnej podoby deklarácie predchádzalo vypracovanie Návrhu Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky, na ktorom sa podieľali predstavitelia Matice slovenskej, Štúrovej spoločnosti a Slovenského národnodemokratického hnutia. Samotná vláda SR vo svojom programovom vyhlásení uvádzala zabezpečenie krokov vedúcich k postupnému vyhláseniu zvrchovanosti SR. Dňa 13. júla 1992 sa politické grémium SNR, tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR Ivanom Gašparovičom, zaoberalo návrhom deklarácie o zvrchovanosti SR. Výsledkom grémia bola dohoda na konečnej podobe textu deklarácie. Hlasovanie o Deklarácii sa uskutočnilo na tretej schôdzi SNR 17. júla 1992. Hlasovanie prebehlo verejne, kde každý prítomný poslanec mohol vysloviť: „hlasujem za deklaráciu“, „hlasujem proti deklarácii“, alebo „zdržiavam sa hlasovania o deklarácii“. Slávnostného zasadnutia sa zúčastnilo zo 150 možných poslancov 147. Za hlasovalo 113 poslancov – HZDS 73, SNS 15, SDĽ 25. Proti deklarácii hlasovalo 24 poslancov – KDH 17, maďarská koalícia 7. Zdržalo sa 10 poslancov – maďarská koalícia 7, SDĽ 3.

Nasledujúci deň, 18. júla 1992, predseda SNR Ivan Gašparovič odovzdal text Deklarácie o zvrchovanosti SR predsedovi ČNR Milanovi Uhdemu na stretnutí v Brne. Milan Uhde sa v mene českej strany vyjadril, že rešpektuje slovenský nesúhlas so súčasným štátoprávnym usporiadaním, povedal: „Doteraz sa český pocit štátnosti stotožňoval s predstavou ČSFR. Som presvedčený, že ako prvý krok je potrebné pripraviť akt rozdelenia federácie, potom konštituovanie dvoch samostatných štátov s plnou medzinárodnou právnou subjektivitou. Až potom môžu tieto subjekty rokovať o forme voľnejšej alebo užšej spolupráce.“ Obaja predsedovia týmto stretnutím deklarovali začiatok rokovania o budúcnosti ČR a SR a záujem o postupné rozdelenie štátu. Prezident ČSFR Václav Havel reagoval na prijatie deklarácie abdikáciou (20. júl 1992). Vo svojom prejave vyhlásil, že nechce byť „prekážkou emancipačných snáh SR, ktorých politickým výrazom je aj Deklarácia o zvrchovanosti.“

Pri príležitosti každoročnej spomienky na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR sú vo viacerých mestách a obciach na Slovensku organizované tzv. vatry zvrchovanosti, ktoré sa stali už akýmsi tradičným symbolom spomínanej udalosti. Ani tento rok nebude výnimkou a s prispením aj SNS sa už rozhoreli a opäť rozhoria ohne slovenských vlastencov.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

28. 3. 1848 – Na zhromaždení ľudu v Liptovskom Mikuláši boli prijaté Žiadosti slovenského národa v stolici Liptovskej. Požadovali neobmedzené používanie slovenčiny na slovenskom území, zastúpenie Slovákov na uhorskom sneme a uznanie Slovákov za národ.

28. 3. 1919 – Zišiel sa prvý povojnový zjazd SNS. Jej vedenie publikovalo v Národných novinách v septembri 1919 program s názvom Čo chce Slovenská národná strana.

KALENDÁR PODUJATÍ
marec 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031EC