Viktor Bondarenko: Krymskí Tatári

11.03.2014

Doteraz, nielen u nás, nikto prakticky ani nevedel – a to sa odzrkadľuje aj v komentároch k súčasným udalostiam na Kryme. Je bežnou praxou, že komentátori a reportéri majú iba povrchové vedomosti o tom, k čomu sa vyjadrujú.

Tatári sa usídlili na Kryme v 12. storočí a po rozpade Zlatej hordy sa stali vazalmi Osmanského sultána. Ako takí permanentne podnikali lúpežné nájazdy do Ruska, Bieloruska a najmä do Ukrajiny, následkom čoho došlo až k vyľudneniu jej južnej a východnej časti. A ako súčasť Osmanských dobyvateľov v roku 1663 podnikli lúpežný nájazd až do Moravy.

Po porážke Osmanov v rusko-tureckej vojne bolo v roku 1783 územie Krymu začlenené do Ruskej ríše. Časť Tatárov potom odišla ďalej na juh do osmanského územia. A tí, ktorí zostali, neboli nahnaní do rezervácií, ako sa to stalo severoamerickým Indiánom („zaostalému“ Rusko to nenapadlo uviesť do praxe). Dokonca po boľševickej revolúcii mali (menšinoví) Tatári nakrátko aj autonómnu republiku.

Boľševizmus, ktorý bol do Ruska infiltrovaný cisárskym Nemeckom, utláčal prakticky všetkých obyvateľov a preto boli spočiatku Nemci často vítaní ako osloboditelia a u menšín sa prejavili aj nacionalistické ambície. Keď Nemci obsadili Krym, v roku 1942 sa v Simferopole uskutočnil Národný islamský zjazd, na ktorom bol vyhlásený Krymský chanát. Po oslobodení Krymu Červenou armádou Stalin nariadil (tak ako to uskutočnil aj voči iným) deportáciu Tatárov do Uzbekisanu, na Sibír a Ural.

Tak, ako koncentráky nevymysleli nacisti, ale Briti v búrskej vojne, tak ani hromadné deportácie a kolektívnu vinu nevynašiel Stalin. Prví to uskutočnili Američania po začatí vojny s Japonskom, kedy deportovali všetkých v Amerike žijúcich Japoncov do vyhradeného územia pri kanadskej hranici. A po skončení druhej svetovej vojny bolo takto boli postihnutých milióny Nemcov v celej Európe, korí boli pre „kolektívnu vinu“ takto „odsunutí“ do okypteného Nemecka.

V Krymskej vojne sa Británia Francúzsko pridali na stranu Turecka, ktoré okupovalo nielen Balkán, v oslobodení ktorého potom malo zásluhu Rusko. Takisto aj tá časť Arménska, ktorá bola pričlenená k Ruskej ríši, bola uchránená od tureckej genocídy. Dôvod ich konania bol ten istý, čo aj teraz – nechceli silné Rusko.