Viktor Bondarenko: Utečenci, emigranti a hostitelia

13.02.2014

Európske krajiny sú vystavovanému čoraz silnejšej imigrácii z ázijských a afrických krajín. Ľudia z nich svoju krajinu opúšťajú viac-menej ilegálne a do hostiteľských krajín prakticky vždy prichádzajú ilegálne. Mylne ich však všetkých označujeme za utečencov. Pritom nielen radoví občania, ale často ani politici či štátnici nemajú jasno v tom, kto vlastne je skutočný utečenec.

Utečenci sú ľudia ktorí následkom nejakej pohromy či udalostí boli nútení opustiť svoje domovy (ide napr. o živelné pohromy, vojny, revolúcie). Utečenec pritom nemusí opustiť ani vlastnú krajinu. (Napríklad stále žijú aj občania Slovenska ktorí počas rokov 1944-45 zažili osud utečencov). V spomínaných prípadoch (i časoch) platí povinnosť týchto ľudí prijať a poskytnúť im pomoc (aj nariadením). No skutoční utečenci považujú tento svoj stav za dočasný a akonáhle im to pomery dovoľujú, vracajú sa do svojich domovov. Ruskí utečenci mali pre túto situáciu výraz: „Utečenci sedia na kufroch.“

Mnohí dnešní „utečenci“ sa po normalizovaní pomerov v domovskej krajine domov prakticky nevracajú, zrejme na to ani nikdy nepomysleli. Ilegálne migrujú so zámerom nájsť trvalé bydlisko v novej „zasľúbenej zemi“. Po migrácii je však pre bezproblémové spolunažívanie „hostí a hostiteľov“ základnou podmienkou, aby mali obe strany „rovnakú krvnú skupinu“ – nejde vôbec o farbu pleti, ale o kultúru v celom rozsahu vrátane vierovyznania.

Po boľševickej revolúcii opustilo Ruskú ríšu státisíce jej občanov. Spočiatku verili v návrat do domoviny. Pritom sa bezproblémovo zapojili do života hostiteľských krajín kde boli často prínosom. Rokmi bezproblémovo splynuli a dnes po nich zostali iba mená, ktoré majú ich potomkovia. Myslím si, že sa tak stalo aj preto, že to boli Európania a kresťania, teda boli „pokrvne blízki“. Na strane druhej Cigáni sú v Európe už viac ako šesť storočí a väčšina z nich nesplynula. Hlavným dôvodom tohto stavu a základným problémom spolunažívania je, že v skutočnosti nechceli a nechcú prijať spôsob života „hostiteľov“. A toto čaká západnú Európu s africkými a ázijskými imigrantmi, najmä moslimami?

Položil si niekto otázku koľko „utečencov“ sa vrátilo do Kosova? V roku 2012 požiadalo 272 000 „utečencov“ o azyl v Európe. Títo prišli sem zo zámerom nie dočasne tu prečkať, ale trvalo tu zostať a nikdy sa neprispôsobiť. Položil si niekto otázku prečo moslimskí utečenci utekajú do ďalekej Európy s cudzou kultúrou a nehľadajú útočisko v blízkej moslimskej krajine s rovnakou kultúrou, zvykmi i vierovyznaním? Prečo bohaté moslimské krajiny nevytvárajú podmienky pre ich prijatie? Či namiesto realizácii megalomanských stavieb by nemali pre týchto ľudí zúrodňovať púšť a tak podať pomocnú ruku „spoluveriacim“?

Tak, ako občan má právo si brániť svoje bydlisko voči tomu, aby si tam niekto postavil stan či maringotku, tak nemožno toto právo uprieť ani obci či štátu. A takto zodpovedne voči sebe začali Švajčiari. Preto má byť základnou povinnosťou štátu brániť svojich občanov pred ohrozujúcim prílivom neželaných cudzorodých imigrantov, z ktorých väčšina odmieta prijať náš spôsob života, čo bude základom budúcich problémov. No domnievam sa, že je to už neskoro pre západnú Európu, preto aspoň my musíme podniknúť všetko pre zachovanie našej identity.

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

29. 3. 1990 – Federálny parlament prijal ústavný zákon o zmene názvu štátu z Československá socialistická republika na Česko-slovenská federatívna republika.

KALENDÁR PODUJATÍ
marec 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031EC