Milan Rastislav Štefánik

generál, dr. Milan Rastislav Štefánik, presadzovateľ práv Slovákov v zahraničí

* 21.7. 1880 Košariská – † 4. 5. 1919 Ivanka pri Dunaji

patriot, astronóm, vojenský letec, vedec, politik, prvý minister vojny, najvýznamnejšia osobnosť moderných slovenských dejín

4.mája – tragická smrť Milana Rastislava Štefánika, Pamätný deň Slovenskej republiky gen. Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 – 4.5.1919)


Utláčaní vám podávajú jednu ruku,
páni zástupcovia spojeneckých mocností,
ľavicu, ktorá je bližšie k srdcu,
zatiaľ čo ich pravica zviera odhodlane meč,
ktorý pustí iba potom, aby zdvihla zástavu
svojho víťazstva, jedinú zástavu,
ktorá sa v budúcnosti môže stať
symbolom svetového mieru.

Nežiadam nič iné, len aby moji ľudia
mohli umierať za svoje ideály.

(Milan Rastislav Štefánik)

ŽIVOTOPIS
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.7.1880 (streda) v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Jeho otec Pavol bol skalopevný národniar, a tak vychovával aj svoje deti. Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave (1890), študoval v Šoproni (1893) a gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi.

V roku 1898 odišiel Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 – 1904 astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1904 obhájil dizertačnú prácu O novej hviezde v súhvezdí Cassiopea objavenej v roku 1572, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie.

Štefánikova mimoriadna inteligencia a výnimočné čaro jeho osobnosti prispeli k jeho rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrnou a vedeckou spoločnosťou. V Prahe nadviazal Štefánik kontakty so slovenskou študujúcou mládežou, ktorá sa grupovala v spolku Detvan, ktorému istý čas aj predsedal. V časopise Čas vychádzala Štefánikova rubrika, ktorá mala vzbudzovať záujem českej verejnosti o Slovensko. Štefánik sa stretával s predstaviteľmi hlasistického hnutia, združenými okolo časopisu Hlas a obhajoval myšlienku česko-slovenskej jednoty.

V novembri 1904 odišiel Milan Rastislav Štefánik do svojej druhej vlasti do Francúzska. Tu v Paríži pod vedením profesora Julesa Janssena, zakladateľa, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudene, sa mu otvorili široké možnosti vedeckého bádania. Už v prvých rokoch publikoval 12 vedeckých prác.

Spolu sa zúčastnili výpravy na Mont Blanc, aby pozorovali Slnko a Mars. V Paríži pracoval Štefánik v slávnom observatóriu Meudone. Zúčastnil sa ďalších pozorovaní na Mont Blancu, výpravy do Španielska, zúčastnil sa na zjazde Madzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde. V máji 1907 udelila Francúzska astronomická spoločnosť Štefánikovi Janssenovu cenu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu. Štefánik sa stal plateným spoluriaditeľom observatória na Mont Blancu, ale spoločnosť tohto observatória sa rozhodla v roku 1908 hvezdáreň zrušiť. Jeho cieľom v nasledujúcich rokoch sa stalo založenie samostatného observatória.

V roku 1910 ho vedecké ústavy Bureau des Longitudes a Bureau Central Météorologigne poverili pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa Štefánikovi podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu.

Aj po návrate do Paríža venoval Štefánik množstvo energie na jej dobudovanie. Aj v ďalšom období veľa cestoval a získal značnú diplomatickú obratnosť i vplyvné známosti. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni.

V tom istom roku získal aj francúzske občianstvo. Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie (1914). Bol členom Belgickej astronomickej spoločnosti, uznávaný vo vedeckých kruhoch, pozývali ho aj na univerzitu v Oxforde. Keď však v roku 1912 žiadal v Prahe o mimoriadnu profesúru, jeho žiadosti nevyhoveli.

Prvá svetová vojna zastihla Štefánika v Maroku, kde chcel zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 bol odvelený na front. Počas bojovej činnosti upútal na seba pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou.

V septembri bol odvelený na srbský front. Napriek svojmu svetobežníctvu sa Štefánik neprestal považovať za Slováka a napriek francúzskemu občianstvu zostal srdcom Slovákom. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán česko – slovenského zahraničného odboja. Predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš.

V pláne Národnej rady československej bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko – uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, sústredených v Rusku a v značnom počte v Taliansku. Diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku, získavanie dobrovoľníkov v USA, to všetko pripadlo na Štefánika.

V USA u prezidenta W. Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 dobrovoľníkov (1917). Rokovania s talianskou stranou o organizácií čs. armády sa začali vo februári 1918 a diplomatický úspech bol korunovaný podpísaním Zmluvy v apríli 1918 o konštituovaní právne a politicky samostatnej čs. armády v Taliansku. Vďaka úspešným diplomatickým krokom československú armádu (mala už 100 000 vojakov) uznali a Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.

V auguste 1918 sa vydal na náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou. Svedčí o tom i vysoké vyznamenanie Rad Sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie. V roku 1919 Štefánik dojednal ich stiahnutie a postupný odsun z Ruska.

Koncom apríla 1919 navštívil Štefánik Taliansko, aby zabezpečil odchod našich zajatcov domov. V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Svoj oslobodený národ ani rodnú zem už neobjal živý. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri pristávaní v Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo priamo na zem. Milan Rastislav Štefánik spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom zahynul.

MYŠLIENKY M.R. ŠTEFÁNIKA

Som Slovák telom i dušou – neznám lásky polovičatej.

Národu sa nedáva, len žobrákovi, národu treba obetovať.

Veriť, milovať, pracovať.

Pomôžte mi oslobodiť moju vlasť!

Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.

Kto zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako, uráža tých, ktorí sú lepší.

Naša sloboda bude, a preto je už dnes.

Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti.

Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna.

Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách.

Nežiadam nič iné, len aby moji ľudia mohli umierať za svoje ideály.

Ak už mám padnúť, nechže som aspoň v slovenskej zemi pochovaný.

Nemôžeme udalosti tvoriť. Tie sú výsledkom tisícich faktorov, na ktoré nemáme na všetky vplyv. Môžeme im však dať určitý smer, útvar.

Búrlivý je môj život a bude plný zápasu. So šťastím by som sa delil, ak však padnem, chcem padnúť sám.

Budúcnosť moja je buď skvelá, buď nijaká.

Život na mňa musí čakať, a nie živorenie.

Verím vo vývoj vedy, a preto vo vývoj všetkého, čo je šľachetné a človečenstvu prospešné.

Ach, aké hrozné je poznanie skutočnosti.

Národ si slobodu musí zaplatiť svojou krvou.

Mne nejde o to, za cenu nečinnosti kúpiť si život. Ja nechcem žiť o dvadsať-tridsať rokov. Teraz-teraz chcem žiť.

Roky a roky žijú dakedy ľudia vedľa seba a sú si cudzími.

História a zdravá logika ukazujú, že čo je zhnité, nemá trvania.

Vzdycháme, že život je krátky a súčasne ním ľahkomyseľne mrháme.

Ach prečo nežijeme vždy logicky: s dušou skromnou, ale nie otrockou, so srdcom šľachetným, bez známok slabosti, s mysľou bádajúcou bez prenáhlenia a preceňovania svojich schopností.

Blúdim vo svete sám a smutný, moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočným. Verím vo vyšší ideál, chcem slúžiť.

Aká tragédia a aká komédia je ten život.

Miluj, ale zachovaj si svoju silu, voľnosť, individualitu.

Odmietam akéhokoľvek sudcu. Tým môže byť iba Boh alebo jeho hlas v mojom svedomí.

O toľko som voľnejší, o koľko som učenejší a o toľko nevedomosť v putá jíma.

Kto si zachová krásu duše, nikdy sa nebude cítiť nešťastným, najšpatnejšou vecou je hnusný charakter.

Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, nie je jej hodný.

Demokracia, to znamená myslieť skôr, než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť.

Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea proti chaosu.

Sila ducha je neobmedzená a nemá hraníc.

Milujem pravdu nielen z mravného stanoviska ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratším spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutočňovaniu našich predstáv.

Ja s udivením hľadím do vesmíru a snažím sa určiť v ňom súradnice mojej duše.

Ja som matematik. Hľadám veci pozitívne, hlavnou vecou je objasniť si cieľ a jeho hodnotu.

Je potrebné ľudí učiť veriť, je potrebné ich milovať napriek všetkých ich chybám, je potrebné učiť ich milovať, ale nevyhnutné je tiež pracovať a učiť pracovať iných.

Poctivosť nie je slovo – to je logický dôsledok života…

Zákon NR SR č. 402/2000 Z. z. o zásluhách M. R. Štefánika o Slovensko
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§1 Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu.

§2 Na ocenenie mimoriadnych zásluh Milana Rastislava Štefánika uvedených v §1 sa umiestni v budove Národnej rady Slovenskej republiky busta Milana Rastislava Štefánika a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie jeho krédo „Veriť, milovať, pracovať” a zobrazí sa faksimile jeho podpisu.

§3
1) Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle je pietne miesto.
2) Návštevník Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle je povinný správať sa s úctou voči osobe Milana Rastislava Štefánika a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta.

§4 Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

Štefánik, tak ako Rastislav, vytrval a tak ako Rastislav, priniesol najvyššiu obetu martýra slobody slovenského národa a celého ľudstva.

Veľké ideály vždy zvíťazia. A skutoční víťazi nikdy neumierajú!
Slovenská národná strana si ctí históriu a vzdáva úctu slovenským velikánom.
Česť a sláva národným buditeľom, slovenským vlastencom a patriotom Slovenska!

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

19. 10. 1918 – Jediný slovenský poslanec Ferdinand Juriga predniesol v budapeštianskom parlamente známu reč, v ktorej žiadal pre slovenský národ právo na sebaurčenie a odmietol právo snemu hovoriť a konať v mene Slovákov.

19. 10. 1945 – Prezident ČSR Edvard Beneš vydal dekrét o menovej reforme. Dekrét zaviedol československú korunu ako jednotnú menu na území celého štátu.

19. 10. 1950 – V Bratislave sa začal proces proti Viliamovi Žingorovi a spol. Bývalého partizánskeho veliteľa odsúdili na základe vykonštruovaného obvinenia a pôsobenia provokatérov z velezrady a vyzvedačstva na trest smrti.

19. 10. 1953 – V Košiciach sa narodil Ján Mikolaj, vysokoškolský profesor, slovenský politik. V rokoch 2006-2010 pôsobil ako minister školstva za SNS a podpredseda vlády SR.

KALENDÁR PODUJATÍ
október 2017
P U S Š P S N
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031EC