Pietna spomienka na černovských martýrov

31.10.2017

Program pietnej spomienky pri príležitosti 110. výročia celonárodnej spomienky na černovských martýrov uskutočnil sa 28. októbra v ružomberskej mestskej časti Černová. Pietnu spomienku slávnostne otvorili na pamätných miestach, na začiatku vstupu do Černovej. Tam 27. októbra 1907 pretiekla krv jej veriacich.

Zúčastnilo sa jej niekoľko stoviek ľudí z rôznych kútov Slovenska. Boli medzi nimi poslanci Národnej rady SR, politici, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, občianskych združení.

Ružomberský primátor Igor Čombor  v príhovore vyzdvihol význam Černovskej tragédie pre slovenský národ. Štátny tajomník ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič priblížil najdôležitejšie momenty, ktoré predchádzali černovskej tragédii, ako aj vývoj po nej.

Účastníkov pietnej spomienky pozdravila aj nórska veľvyslankyňa Inga Magistad. Práve významný nórsky a svetový spisovateľ Bjørnstjerne Martinius Bjørnson ohlásil celému svetu krvi prelievanie v Černovej. V úvode spomienky sa predstavili spevácke skupiny Čriepky z Ružomberka a Chlapi z Dolnej Lehoty.

Černovská dráma

Na spo mienkovej slávnosti v Černovej pri príležitosti 110. výročia černovskej tragédie sa veriacim  počas svätej omše v černovskom kostole homílii prihovoril sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ. Okrem iného uviedol: “Dnes je možné skúmať Černovskú drámu v čo najobjektívnejšom svetle, ako historickú udalosť – a to je práca historikov. Pre jej bezprostredných účastníkov už dávno pominuli časy akýchkoľvek svetských súdov. Dnes už každý z nich spoznal a nevyhnutne aj prijal pravdu o tom čo sa vtedy stalo – a to vo svetle Božej pravdy a neomylnej spravodlivosti, vo chvíli keď zastal pred najspravodlivejším Božím súdom.“

Počas svätej omše v kostole Panny Márie Ružencovej v Černovej účinkovali členovia speváckeho zboru Máj z Černovej.

Spomienka pri Pamätníku černovských martýrov

 Po svätej omši uskutočnil sa pietna spomienka pri Pamätníku černovských martýrov na miestnom cintoríne. Predstavitelia verejného a kultúrneho života položili kytice a vencov k pamätníku obetí streľby uhorských žandárov.

Ružomberský primátor I. Čombro v príhovore vyzdvihol osobnosť černovského kňaza Andreja Hlinku, ktorý bojoval za slovenskú štátnosť, za svojbitnosť Slovákov. V podobnom duchu sa niesla slávnostná reč prvého podpredsedu Slovenskej národnej strany Jaroslava Pašku, ktorý zdôraznil, že Slováci museli zaplatiť veľkú daň zato, aby dnes mohli žiť vo svojom štáte.

Súčasťou program spomienkových osláv 110. výročia Černovskej tragédie bola taktiež slávnostná akadémie v kultúrnom dome v Černovej. Udelili na nej Cenu Andreja Hlinku I. Čomborovi, učiteľovi hudby Jozefovi Komovi a Juliánovi Helkovi

Počas slávnostnej akadémie, ktorú moderovali Alexandra Staňová, Jozef Šimonovič, účinkovali The Chamber Choir /Bratislava/, folklórny súbor Liptov, žiaci Základnej školy z Černovej, Čriepky, Klaudia Chomisteková, Chlapi z Dolnej Lehoty

K sprievodným podujatiam 110. výročia Černovskej tragédie patrila aj vedecká konferencia, ktorá sa uskutočnila v piatok 27. októbra – v deň výročia uvedenej udalosti, patrila aj vedecká konferencia. Uskutočnila sa v ružomberskom Kultúrnom dome Andreja Hlinku. Prezentovali na nej aj novú publikáciu Černová 1907. Odkaz Andreja Hlinku a Černovskej tragédie. Uviedli aj film  REQUIEM O ČERNOVEJ.

Preliatie krvi veriacich

Černovskú tragédiu poznáme aj pod inými názvami –  černovský masaker, černovská masakra, masaker/masakra v Černovej, udalosti v Černovej).

Je to krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku.V Černovej (časť Ružomberka) si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, postavili katolícky kostol. Dedinčania trvali na tom, aby kostol požehnal ich rodák. Spišský biskup Párvy rozhodol inak.

Hlinka bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. V čase udalostí v Černovej bol na prednáškovom turné na Morave. Do Černovej tak prišli dva panské koče s cieľom požehnať kostol cudzím farárom Martinom Pazúrikom. Keď dedinčania protestovali, uhorskí žandári začali do ľudí strieľať. Táto tragédia si vyžiadala 15 mŕtvych, 10 ťažko zranených a 60 ľahko zranených. 38 dedinčanov (22 mužov a 16 žien) bolo odsúdených na 36,5 roka väzenia. Udalosti pripomína pamätník na cintoríne a tiež je na mieste tragédie pamätná tabuľa. Dedina si každoročne pripomína túto udalosť.

Unknown Unknown-1 Unknown-2 Unknown-3 Unknown-4 Unknown-8 Unknown-7 Unknown-9 Unknown-6 Unknown-5

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

24. 11. 1805 – V Rimavskej Sobote zomrel Peter Madáč, slovenský lekár, chemik, spisovateľ a publicista, vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove, zároveň vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc.

KALENDÁR PODUJATÍ
november 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930EC