Jaroslav Paška: Nerozhadzujme európske peniaze na spotrebu!

20.05.2013

Poslanec Európskeho parlamentu za SNS Jaroslav Paška, ktorý je v EP podpredsedom politickej frakcie EFD group, poskytol mesačníku Extra plus príspevok o nerozumnom šafárení slovenskej vlády z európskymi peniazmi. Vzhľadom na to, že pre nedostatok miesta bol príspevok pod titulkom ,,Nerozhadzujme peniaze na spotrebu!” uverejnený v značne redukovanej podobe, prinášame vám aj jeho úplné znenie:

Slovensko očakávalo, že podľa systému prerozdeľovania spoločných peňazí Únie dostane v rokoch 2014 – 2020 na podporu svojho rozvoja približne 23 miliárd EUR. V zmysle záverov Rady z februára 2013 však bola výška prídelu pre Slovenskú republiku určená len na 20 miliárd. Keďže v tom istom období odvedie Slovensko do spoločného rozpočtu Únie zhruba 7 miliárd EUR, skutočne od Únie dostaneme 13 miliárd EUR.

O využití týchto peňazí rozhoduje vláda. Vzhľadom na to, že ide o jednorazovú, neopakovateľnú podporu mali by sme ich použiť na vytvorenie hodnôt, ktoré pomôžu zabezpečiť ďalší hospodársky rozvoj a dlhodobú prosperitu krajiny.

Slovensko nemá významné zdroje surovín, či nádherné pláže z ktorých by mohlo žiť. Dnes sa síce nachádza na okraji Únie, je ale v strede európskeho kontinentu. Pri akýchkoľvek ekonomických zmenách, ostane geografická poloha krajiny našou stálou charakteristikou. Vieme, že Únia čoskoro uzavrie asociačnú dohodu s Ukrajinou a obchodné trasy zo západnej Európy na Ukrajinu a ďalej na východ, až po Pacifik, získajú na dôležitosti.

Preto by sme mali jedinečnú možnosť získania mimoriadnych zdrojov z Únie využiť na zvýšenie kapacity a zmodernizovanie dôležitých, energetických a dopravných tranzitných línií prechádzajúcich našim územím tak, aby sme sa stali významným komunikačným a logistickým uzlom v strede Európy. Mali by sme teda podporiť realizáciu nových projektov spájajúcich západnú Európu s východom, ktoré prechádzajú našim územím (prepojenie rýchlovlakov z Paríža, cez Viedeň, Bratislavu ďalej na východ, predĺženie širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou aspoň do bratislavského prístavu, či využitie Vážskej kaskády na prepojenie Dunaja s Odrou a Labem a pod.), ako aj trasy medzi severnou a južnou Európou.

Realizácia projektov európskych tranzitných línií v rámci TEN-T koridorov je financovaná z prostriedkov Únie až na 85%.

Aj preto český prezident Miloš Zeman hneď po zvolení inicioval aktualizáciu vybudovania 300 km dlhej vodnej cesty Dunaj – Odra – Labe, využívajúcim koryto rieky Morava, s rozpočtom cca 9 miliárd EUR. Takýmto prepojením sa vodná cesta medzi rumunskou Konstancou a poľským Štetínom, či nemeckým Hamburgom skráti asi na štvrtinu súčasných vzdialeností a významne posilní rozvoj priemyselných kapacít pozdĺž tejto cesty.
Ako skúsený národohospodár M. Zeman vie, že tento projekt, realizovaný za európske peniaze, prinesie krajine v čase nezamestnanosti 40.000 – 80.000 nových pracovných miest na obdobie viac ako 15 – 20 rokov. A iste vie aj to, že táto novo vytvorená hodnota, na realizáciu ktorej by si Česká republika nikdy nenašetrila, bude krajine dlhodobo prinášať stabilné príjmy aj pracovné príležitosti.

Tento rozmer efektívneho využitia európskych peňazí však našej vláde chýba. Slovenské Ministerstvo dopravy postupne ruší všetky významné investičné projekty, ktoré by za európske peniaze, mohli našim ľuďom priniesť nové pracovné miesta a štátu nové možnosti budúcich príjmov.

Pôvodne plánované využitie Vážskej kaskády na Zemanom presadzované prepojenie Dunaja s Odrou a Labem sa pre nás stáva nereálnym, pretože pozemky, doposiaľ blokované na tento účel, chce ministerstvo dopravy uvoľniť na rozpredaj developerom a pre získanie európskej podpory na našu účasť pri budovaní tejto vodnej cesty sa ani neangažuje. O predĺžení širokorozchodnej sa slovenský minister nevie rozhodnúť, lebo ani tri roky jeho úradníkom nestačia na to, aby pri obrovských transferoch tovaru medzi Európu a Áziou, dokázali vyhodnotiť zmysluplnosť a rentabilitu jednotnej železničnej línie, vedúcej od Bratislavy až do Vladivostoku.

Rozbehnutú investíciu pripojenia Bratislavy (a tým aj celého dopravného systému Slovenska) k rýchlostnej železnici z Paríža minister zastavil preto, aby mohol nakúpiť električky a trolejbusy pre Košice a Bratislavu. Zobral tým prácu stovkám slovenských stavbárov a zabezpečil zárobok a biznis zahraničným firmám. Po uplynutí životnosti nakúpených trolejbusov a električiek Slovensku neostane z takto spotrebovaných európskych peňazí žiadna trvalá hodnota, ktorá by krajine prinášala dlhodobý úžitok. Iba plastový odpad a železný šrot.

Je smutné, že ani takmer desať rokov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ nemá vláda pripravenú dlhodobú národohospodársku koncepciu, na základe ktorej by dokázala zmysluplne investovať mimoriadne zdroje z európskych fondov. Tie by sme mali predsa využiť najmä na realizáciu pre krajinu potrebných investícií s dlhou životnosťou, ktoré podporia zamestnanosť našich občanov nielen počas realizácie, ale aj v budúcnosti. Sme krajina v centre kontinentu a len s dobre vybudovanou dopravnou aj energetickou infraštruktúrou môžeme profitovať z tranzitných poplatkov, či stať sa vhodným miestom pre alokáciu nových produkčných kapacít.

A dnes sa už predsa môžeme poučiť z chýb Grékov, Portugalcov, či Španielov, ktorí prostriedky z fondov prehajdákali na jednorazové investície s krátkou životnosťou a po mnohoročnej konzumácii štedrých európskych zdrojov určených na modernizáciu hospodárstva sa dopracovali len k bankrotom svojich krajín. Aj naša vláda, ktorá zjavne nerozmýšľa v dlhodobejších horizontoch, ide zatiaľ bohužiaľ touto cestou.

Skrátenú, v májovom čísle mesačníka Extra plus uverejnenú verziu príspevku nájdete na:

http://www.extraplus.sk/2376/investicie-do-skutocnych-hodnot

alebo na facebooku:

https://www.facebook.com/pages/Jaroslav-Pa%C5%A1ka/480862355305905?ref=tn_tnmn

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

23. 8. 1868 – V Starej Lúke sa narodil Dušan Samo Jurkovič, architekt, predstaviteľ osobitej secesnej architektúry inšpirovanej ľudovým staviteľstvom a výtvarným umením. Je autorom mnohých pomníkov a pamätníkov, napr. aj Mohyly M. R. Štefánika na Bradle.

23. 8. 1927 – V Topoľčanoch sa narodil Ľubor Kresák, astronóm a astrofyzik. Bol viceprezidentom Medzinárodnej astronomickej únie. Objavil dve kométy, jeho meno nesie asteroid č. 1849.

KALENDÁR PODUJATÍ
august 2017
P U S Š P S N
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031EC