Rokovanie vlády opäť „nesklamalo“. Nechýbal ani uzdravený minister obrany. Prišiel nielen podporiť celoplošné testovanie, ktoré mimochodom odmieta väčšina popredných odborníkov, ale pochválil sa inou aktivitou. Ako povedal, vďaka nemu bol prvým bodom rokovania vlády nákup 3D rádiolokátorov z Izraela za takmer 150 miliónov eur. Prednosť dostali vojenské radary pred záchranou ľudských životov v kritickej pandemickej situácii. Aby svojej téme dodal vážnosť, zamával pred novinármi hŕbou rôznych utajovaných aj neutajovaných materiálov. Popritom nezostal dlžný svojej komunikačnej záľube používať účelové polopravdy.
Bývalý minister obrany Peter Gajdoš k tomu poznamenal: „Aktuálny minister si zrejme neuvedomil, že pred kamerami porušil Zákon č. 215 o Ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého materiál tohto typu musí byť zviazaný a adekvátne zabezpečený. Korektné by bolo zo strany ministra spomenúť, že v ňom boli využité materiály spracované predchádzajúcim vedením rezortu a predložené ešte do bývalej vlády. Je zaujímavé, že takýto dôležitý strategický materiál nebol prerokovaný v Bezpečnostnej rade štátu.“
Otázne je, čo na to predseda vlády, alebo prezidentka, ktorú v Bezpečnostnej rade zastupuje generál z jej Vojenskej kancelárie. Zabudlo sa vari na často zdôrazňovanú transparentnosť? Pokračuje bývalý minister obrany Peter Gajdoš: „Za neseriózne považujem konštatovanie o ušetrení 7 miliónov eur bez toho, aby sa verejne porovnali súťažné podmienky a ponuky, ktoré minister prezentoval. Ponuky jednotlivých štátov nedokáže ovplyvniť MOSR pretože by sa porušil zákon. Ďalší argument o 35% ceny v prospech slovenského obranného priemyslu je predčasný. Závisí totiž nielen od budúcich rokovaní s Izraelom, ale hlavne od spôsobilostí našich štátnych podnikov obranného priemyslu. Ako príklad uvediem, že priemyselná spolupráca s USA pri nákupe F16 bola spečatená v 3-tej časti zmluvy medzi Leteckými opravovňami Trenčín a výrobcom stíhačiek. Spoluprácu pri obstarávaní radarov obsahovali aj pôvodné materiály predložené na rokovanie bývalej vlády SR a Bezpečnostnej rady a mala byť predmetom pri medzivládnych rokovaniach v rámci podpisu zmluvy Vláda-Vláda. Na margo spolupráce pri opravách UH-60 sa napríklad viedli intenzívne rokovania LOTN s výrobcom vrtuľníkov LM USA, pretože bez potrebnej licencie by ich ani LOTN nemohla a ani nesmela opravovať.“
Slovenská národná strana vnímala potrebu modernizácie Ozbrojených síl SR citlivo a koncepčne. V tomto procese jednoznačne presadzovala spoluprácu a podporu domáceho obranného priemyslu. Tak to je ukotvené aj v Dlhodobom pláne modernizácie armády do r. 2030.
