KEĎ SI SLOVÁCI POMOHLI VLASTNÝMI SILAMI. A FUNGOVALO TO!

Dnes presne pred 230 rokmi (9. februára 1796) sa v Brezovej pod Bradlom narodil otec myšlienky vzájomnej slovenskej svojpomoci a zakladateľ prvého svojpomocného družstva, Samuel Jurkovič.

Samuel Jurkovič (inak svokor Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého dcéru Annu Jurkovičovú si Jozef Miloslav Hurban vzal za manželku, a starý otec Svetozára Hurbana Vajanského) bol slovenským učiteľom a národným buditeľom, ktorý si uvedomil, že ruka v ruke s národným pozdvihnutím a uvedomením musí kráčať aj pozdvihnutie hospodárske a sociálne.

Jurkovič žil v dobe, keď bolo zemianstvo úplne odnárodnené (o čom písali aj štúrovci) a dobre vedel, že nikto druhý na pomoc slovenskému národu nepríde. Preto konal tak, ako rozhodný človek v podobnej situácii konať má.

Na svoje 49. narodeniny (9. februára 1845) založil v Sobotišti s viacerými rovnako zmýšľajúci Slovákmi GAZDOVSKÝ SPOLOK, ktorého cieľom bolo „vyslobodiť chudobných ľudí z pazúrov vydriduchov a lakomcov a od úžerníckeho úroku ich oslobodiť“. Nešlo o náhodný dátum – bol to vedomý, symbolický čin, ktorým Jurkovič prepojil osobnú zodpovednosť so službou národu.

Gazdovský spolok začal veľmi skromne – na jeho činnosť sa ľudia sami skladali a sporili. Avšak veľmi rýchlo sa Gazdovský spolok začal vo svojej činnosti vzmáhať. Spolok poskytoval úvery s mizivým úrokom na činnosť napríklad miestnym pekárom, tkáčom alebo iným remeselníkom, ktorí chceli napríklad rozšíriť svoju dielňu a výrobu. Veľmi rýchlo sa týmto spôsobom začal v spolku akumulovať kapitál a zázračné na tom všetkom bolo, že Slováci si týmto spôsobom vlastne pomohli sami – na rozšírenie pekárne miestneho pekára sa v podstate cez Gazdovský spolok zložili sami a miestny pekár sa im za to odplatil okrem lepšej činnosti aj maličkým úrokom, ktorý neskončil vo vrecku nejakého úžerníka, ale išiel do gazdovskej pokladnice, odkiaľ opäť pomohol niekomu inému. Neskôr Gazdovský spolok začal podporovať aj vydávanie kníh a výraznú osvetovú a kultúrnu činnosť. Jurkovič za to ďakoval všetkým členom spolku a povedal, že „v dobrých rukách sa aj blato na zlato premenilo“.

Jurkovičove myšlienky prevzali a rozvíjali štúrovci, ktorí v tomto Gazdovskom spolku videli predobraz hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho pozdvihnutia slovenského národa. Neskôr tieto myšlienky prevzal asi najvýznamnejší propagátor slovenského družstevníctva z prelomu 19. a 20. storočia, ktorým bol Andrej Hlinka a pod ktorého vedením družstevná a spolková činnosť vyústila až do založenia Ľudovej banky v Ružomberku.

AKÉ JE NAŠE POUČENIE PRE DNEŠOK?

V časoch, keď sa často hovorí, že „to nejde“, že „niekto iný by to mal urobiť“ alebo že „jednotlivec nič nezmôže“, musíme si veľmi nahlas pripomenúť človeka, ktorý dokázal pravý opak. Samuel Jurkovič ukázal, že aj z mála sa dá vybudovať veľa – ak je za tým dobrá vôľa, pevný charakter a nezlomná ochota.

Nech je táto činnosť našou spoločnou inšpiráciou v boji za hospodársku, sociálnu a kultúrnu nezávislosť Slovenska. Pretože tá najsilnejšia pomocná ruka, ktorú náš národ má, sa nachádza presne na konci našeho ramena!

ZA SLOVENSKO!

Dagmar Kramplová

podpredsedníčka SNS

poslankyňa NR SR