Andrej Mitaľ: Martin Rázus bol vzor politika – džentlmena

28.10.2016

Nespochybniteľne významná osobnosť našich dejín sám Martin Rázus tvrdil, že jeho osudovým číslom je osmička. Nečudo – narodil sa 18. Októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši- Vrbici Po štúdiách ev. teológie V Bratislave krátko pôsobil v zahraničí. Po kaplánskom účinkovaní v Modre sa v roku 1913 stal farárom v Pribyline.

V čase ťažkého maďarizačného útlaku na slovensky ľud jeho národno-buditeľské snahy vyústili aj do politickej činnosti a stal sa členom SNS ,neskôr aj jej predsedom.. V roku 1921 účinkuje ako farár v Moravskom Lieskovom. Po veľkých nádejach v r. 1918 pociťuje veľké sklamanie- dotkli sa ho hlavne neutešené pomery na slovenskej politickej scéne a roztrieštenie SNS. Nemohol sa zmieriť najmä s myšlienkou ,,jednotného československého národa ´´. V samotnom boji proti ,,československému centralizmu“ sa prikláňal slovenskému autonomizmu. Práve on považoval autonómiu Slovenska – v zmysle Pittsburskej dohody za najvhodnejšie štátoprávne riešenie, v rámci ktorého by sa uskutočňovali pozitívne zmeny slovenských pomerov. Slovenská národná strana práve pod jeho vedením išla v roku 1925 do volieb, no jeho úsilie nebolo korunovane úspechom.

Začiatkom tridsiatych rokov prešiel na faru do Brezna. Ako predseda SNS (1929-1937) hľadal pri svojich autonomistických cieľoch podporu u predstaviteľov Národnodemokratickej strany, no ich spojenectvo netrvalo dlho. Neskôr sa spoliehal na spoluprácu s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Výsledkom bolo niekoľko spoločných ľudových zhromaždení, z ktorých najvýznamnejšie sa konalo 16. októbra 1932 vo Zvolene. Hlinka a Rázus si tu podali ruky, čo bolo nesmiernym symbolom jednotného postupu všetkých Slovákov bez ohľadu na ich náboženskú a politickú príslušnosť. Obaja sa ako predstavitelia strán dohodli, že budú spoločné bojovať za autonómiu Slovenska. Do volieb v roku 1935 išli spoločné, no po nich sa však rozišli. Z politického života tak postupne odchádza aj Martin Rázus. V súlade so svojim osudovým číslom umiera 8. Augusta 1937 v Brezne. Pochovaný je v Banskej Bystrici.

Z jeho rozsiahlej lyrickej, prozaickej, dramatickej a náboženskej tvorby si pripomeňme aspoň také známe diela, ako sú Maroško a Krčmársky kráľ. Veľmi významná je aj jeho publicistická tvorba, najmä filozofická a ekonomická.

Na záver možno konštatovať, že Rázusovo všenárodne nadstranícke politické myslenie a chápanie politiky ako ,, veci cti a charakteru“ ho stavajú v slovenskej politike na osobitne miesto. Rázusov životný príbeh nám ukazuje, že aj v politike možno razantne a ohnivo presadzovať i obhajovať svoje názory a zachovať si pritom ľudský, etický rozmer a stať sa vzorom politika- džentlmena pre ďalšie generácie.

Z myšlienok Martin Rázusa:

Slovensko ostane Slovákom so slovenčinou, slovenským umením, slovenskou kultúrou slovenským hospodárstvom- ak budeme za to pracovať. Ale zdôrazňujem- málo hovoriť
a veľa pracovať.

Podľa mojej skromnej mienky, my sa bez určitého slovenského národného citu a povedomia rozpadneme, život nás zomelie a nijaké slobody nevytrhnú nás i naše masy i sociálnej záhube.

(Autor je člen OR SNS Svidník.)

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

21. 11. 1916 – Zomrel rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef I. Patril k najvýznamnejším monarchom 19. storočia, vládol 68 rokov.

21. 11. 2002 – Slovensko spolu so Slovinskom, Bulharskom, Rumunskom, Estónskom, Lotyšskom a Litvou dostalo na summite NATO v Prahe pozvanie na vstup do NATO.

KALENDÁR PODUJATÍ
november 2017
P U S Š P S N
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930EC