K novele Zákona o pozemkových spoločenstvách

01.12.2017

Slovensko má historicky veľmi zložité a svojím spôsobom unikátne pozemkové právo. Je to dedičstvo právnych systémov Márie Terézie, ktorá chcela umožniť čo možno najväčšiemu počtu „obyčajných“ ľudí vlastniť a hospodáriť na pôde. Myšlienka to bola pekná a určitým spôsobom aj splnila svoj cieľ. Čo to však spôsobilo a aké dopady to má dnes? Ak by sme to chceli zjednodušiť povedali by sme, že pozemky majú často veľký počet vlastníkov, t.j. vlastnícka štruktúra nehnuteľnosti je neprehľadná a pre dnešné pomery nevyhovujúca. Problematika pozemkového práva je veľmi široká a zahŕňa množstvo aspektov ako je vlastníctvo pôdy, nájom pôdy, pozemkové spoločenstvá a ďalšie.

Počas 7. volebného obdobia sme sa ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a ja ako členka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, už zaoberali problematikou vlastníctva poľnohospodárskej a lesnej pôdy a nájmu poľnohospodárskej pôdy. Na 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky je predložená novela zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá by mala riešiť problematiku pozemkových spoločenstiev.

Dovoľte, aby som v súvislosti s predkladaným návrhom upozornila na jeden dôležitý fakt. V dôvodovej správe k návrhu sa uvádza: „Návrhom sa realizujú aj možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom, čo má okrem inému pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.“

 

Čo to znamená? Znamená to, že ústavnoprávna ochrana, ktorú sme prijali a ktorej som bola iniciátorom pokrýva široké spektrum problémov a prináša reálne riešenia. Aj tento návrh je realizácia ústavnoprávnej ochrany, za ktorú sme bojovali. Prepáčte mi, ale naozaj sa musím k tomu opätovne práve pri takýchto príležitostiach vracať, keďže našli sa aj takí ktorí v súvislosti s ústavnou ochranou pôdy opakovane hovorili o zbytočnosti a o prázdnych gestách. Vidíme, že to naozaj prázdne gesto nebolo a k realizácii v postupných krokoch pristupujeme.

Pozemkové spoločenstvá, resp. forma ich vlastníctva je ako taká veľmi problematická. Vývoj ukázal, že spoluvlastníkov pri spoločných nehnuteľnostiach máme postupom času stále viac a tzv. aktívnych vlastníkov (to sú tí ktorí sa o vlastníctvo starajú a realizujú svoje vlastnícke práva) naopak menej, čo určite nie je žiaduci stav.

Tiež sa stretávame s praktikami, kde sa špekulatívny subjekt infiltruje do pozemkového spoločenstva a takpovediac zneužije pasivitu ďalších spoluvlastníkov. Tieto problémy nie je možné podľa v súčasnosti platnej legislatívy žiadnym spôsobom riešiť, keďže dnes máme platný princíp tzv. nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti. Predkladaný návrh zakotvuje možnosť spoluvlastníkov dohodnúť sa o zrušení  a vysporiadaní spoločnej nehnuteľnosti, čo by malo zabrániť neustálemu nárastu spoluvlastníkov, a teda určitým spôsobom priniesť riešenie.

Cieľom do budúcna by malo byť čo najmenej spoluvlastníkov pri spoločnej nehnuteľnosti, t.j. čo možno najväčšie sprehľadnenie a zjednodušenie vlastníckych štruktúr. Ten by mala zabezpečiť, okrem už spomenutej možnosti zrušenia a vysporiadania spoločnej nehnuteľnosti, aj možnosť samotného pozemkového spoločenstva nadobúdať majetkový podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo tak bude môcť kumulovať maličké podiely a sprehľadniť resp. zjednodušiť majetkové vzťahy v spoločenstve. Rovnako tak môže samotné spoločenstvo takto zabrániť infiltrácii špekulatívneho subjektu medzi spoluvlastníkov. Pozemkové spoločenstvo bude môcť nadobudnúť majetkový podiel maximálne 49 percent, čo je brzda prípadnému zneužitiu tejto možnosti samotným spoločenstvom.

Ciele, ktorých dosiahnutie návrh deklaruje považujem za správne a veľmi potrebné, a preto má návrh moju podporu.

Som presvedčená, že kroky ku ktorým sme pristúpili v oblasti pozemkového práva a pôdohospodárstva majú veľký význam. Pri viacerých zákonov do boli doslova historické zmeny (ochrana poľnohospodárskej a lesnej pôdy v Ústave Slovenskej republiky; koniec automatického predlžovania nájomných zmlúv).

AKTUÁLNE KAMPANE
POZÝVAME VÁS
HISTORICKÝ KALENDÁR

13. 12. 1915 – Po návrate zo srbského frontu sa Milan Rastislav Štefánik stretol v Paríži s Edvardom Benešom, čo sa považuje za začiatok jeho významnej úlohy politika, vojaka a diplomata v službe a na čele organizovaného národnooslobodzovacieho boja Slovákov a Čechov v zahraničí.

13. 12. 1942 – V Ružomberku otvorili nové gymnázium, ktoré nieslo meno Andreja Hlinku.

KALENDÁR PODUJATÍ
december 2017
P U S Š P S N
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031