Zuzana Svrčeková: Po Berlínskom múre nám v Európe padol ďalší múr
V rámci riešenia migračnej krízy toho odznelo už veľa, avšak najnovšie zo strany štátov západnej Európy zaznievajú hlasy, že migračná kríza je ťažko riešiteľná a je potrebné pripraviť sa na prílev ďalších miliónov utečencov z Turecka cez Grécko. Je nonsens, aby tí, ktorí fatálne zlyhávajú pri ochrane Schengenu boli chránení pred akoukoľvek kritikou pod rúškom politickej korektnosti a tí, ktorí zvyšujú bezpečnostné opatrenia, rozmiestňujú bezpečnostné systémy a personál na svojich hraniciach (čo okrem iného stanovuje aj zmluva o zriadení Schengenského priestoru) boli kritizovaní, že porušujú ľudské práva migrantov. Slovensko by bolo zrejme sankcionované a tvrdo perzekvované, ak by sme sa takto nezodpovedne zachovali aj my v dobe krízy na Ukrajine. Slovensko je však zodpovedným členom. Kríza vyžaduje rýchle riešenia, a nie niekoľkodňové summity v Bruseli, ktoré schvália kroky, ktoré aj tak v realite nie sú aplikované. Je potrebné uviesť, že cez krajiny, ktoré majú chrániť vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru sa do štátov Európskej únie dostávajú cudzie osoby bez toho, aby boli vôbec identifikované. Francúzom sa to už vypomstilo. Ak by fungovala Schengenská hranica tak, ako má, ak by sa dotknuté štáty správali maximálne zodpovedne, situácia by nezašla tak ďaleko. Po fatálnom zlyhaní štátov južnej Európy zlyhali aj kompetentné inštitúcie a orgány Európskej únie, ktoré síce niečo navrhnú a niečo hovoria, avšak v konečnom dôsledku sa jednotlivé členské štáty musia aj tak brániť samy, keďže pochopili, že spoločný európsky systém nefunguje. Netreba sa čudovať, že zo strany členských štátov únie narastajú obavy o jej budúcnosť s otázkou, čo bude ďalej. Taktiež neprekvapuje, že vlády štátov predovšetkým zo stredoeurópskeho priestoru sa nahlas pýtajú, koľko škôd ešte musí byť zo strany únie a štátov západnej, resp. južnej Európy napáchaných, aby sa uvedený problém začal reálne riešiť a aby sa neschovávali stále za ochranu ľudských práv niekoho, o kom nevieme ani jeho meno. Vláda Slovenskej republiky má mandát na to, aby zastupovala našu krajinu na rokovaniach Rady v Bruseli. Razantný postoj pri riešení migračnej krízy však v konečnom dôsledku Slovensko nechráni, keďže v ničom neovplyvní zvyšujúci sa počet migrantov v Európe. Vláda by mala – ako to navrhovala aj SNS – v Bruseli jasne prezentovať svoje záväzné stanovisko (najlepšie v koordinácii so štátmi V4), aby po dohode s partnermi došlo k zaviazaniu všetkých členov únie na splnení viacerých povinností. V prvom rade je potrebné dodržiavať podpísané zmluvy (vrátane tzv. readmisných dohôd), následne požiadať Grécko aby sa začalo správať ako zodpovedný člen únie („keďže každý tím je taký silný, ako jeho najslabší článok“), taktiež tvrdým postupom riešiť existenciu a infiltráciu prevádzačských gangov do Schengenského priestoru, prestať riešiť problémy separátne na úrovni jednotlivých štátov, ale spojiť sa a za systematickej spolupráce spravodajských služieb nastaviť spoločný postup Európskej únie, ako aj riešiť humanitárnu a migračnú krízu pred hranicami a v epicentrách vojen. Inak sa môžeme pripraviť na ďalšie migračné vlny, ktoré z geopolitického a ekonomického hľadiska už nebudú znamenať ohrozenie existencie Európskej únie ako takej, ale ohrozenie existencie samotných štátov v Európe. Výsledkom pôsobenia inštitúcií Európskej únie a politika „otvorených dverí“ niektorých štátov západnej Európy spôsobila jediné, a to skutočnosť, že štvrťstoročie po páde Berlínskeho múru nám padol ďalší múr, teraz však ten, ktorý nás mal chrániť. (Autorka je členkou odborného kabinetu SNS pre sociálnu oblasť a tajomníčkou OO SNS v Piešťanoch.)