Uctenie obetí „zabudnutej a smutnej“ histórie Petržalky
V pamätný Deň obetí holokaustu, v piatok 9. septembra, si osobne uctili ich pamiatku aj zástupcovia Okresnej rady SNS Bratislava V – predseda Slavomír Leysek, tajomníčka Klubu žien SNS Marína Denisa Krásna a ďalší. O smutnom príbehu koncentračného tábora Engerau, ktorý pochoval 497 maďarských židov dnes vie málokto, i keď je neodmysliteľnou súčasťou petržalských dejín ale aj dejín celej Európy. Na Slovensku sa o koncentračný tábor prvýkrát zaujímali dvaja novinári v roku 1965. Našli ešte žijúceho petržalského hrobára Leopolda Prepelicu, ktorý im porozprával svoje spomienky. Nacistický koncentračný tábor so šiestimi podtábormi vznikol v Petržalke v roku 1944 a v novembri toho istého roku sme prišlo takmer 2000 židov. V tom čase mala táto obec približne 15-tisíc obyvateľov a žili tu Nemci, Maďari a Slováci. Do tábora sa dostali muži od 20 do 60 rokov a na deň dostávali prídelom 330 gramov jedna. Zima bola v novembri 1944 tuhá, nemali pracovné oblečenie a okrem chladu trpeli podvýživou a terorom. Z 2000 väzňov bolo identifikovaných 51 mien na základe dokladov, ktoré zbieral petržalský hrobár a odovzdával ich komisii. Päť tiel si po vojne odviezli príbuzní, v Petržalke je 13 individuálnych hrobov a pozná sa aj ďalších 33 mien, no telá identifikované neboli. Okrem šiestich táborov roztrúsených po Petržalke boli súčasťou nacistického tábora aj veliteľstvo v budove školy a ošetrovňa v miestnosti areálu píly, dnešné priestory výstaviska v Inchebe. Z väzňov vybrali troch lekárov, ktorí mali ošetrovňu na starosti. Celkovo bolo medzi väzňami asi 20 lekárov, ktorí sa snažili pomáhať ostatným. Len vďaka tomu v tábore nikdy nevypukla žiadna epidémia. Väzňov museli prijať a obyvatelia Petržalky. Na Zelený štvrtok 29.marca 1945, pár dní pred oslobodením Bratislavy a Petržalky zhromaždili velitelia všetkých väzňov. Rozdali im stravu, približne pol kila na osobu. O desiatej večer sa začal pochod do Bad Deutsch-Altenburgu. Dozorcovia boli silní alkoholici a do ľudí začali strieľať ešte pred stanicou. Na druhý deň sa našlo 27 mŕtvol priamo v tejto časti. Na Veľký piatok 30.marca prišiel do Petržalky seržant riečnej polície, ktorý videl ležať ranou do krku zastrelených väzňov. Na ďalší deň pochovali v petržalskom masovom hrobe takmer 500 väzňov.