Eva Antošová: Slovenská národná strana bude bojovať proti nekalým obchodným praktikám v oblasti predaja potravín

V posledných dňoch ma upozornili dodávatelia potravín na časté a masívne  zneužívanie silného ekonomického postavenia niektorých obchodných reťazcov v oblasti predaja potravín, resp. časté praktizovanie nekalých obchodných praktík v zmluvných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom potravín. Úvodom je nutné uviesť, že sa to nedá paušalizovať, t.j. nevzťahuje sa to a priori na všetky obchodné reťazce, ktoré majú silné ekonomické postavenie. Avšak je potrebné promptne reagovať na požiadavky verejnosti. Počúvam z každej strany od subjektov, ktoré na Slovensku, či už vyrábajú potraviny (tých to zasahuje primárne) alebo pestujú a chovajú (tých to zasiahne sekundárne, keďže ak niekto v systéme prvovýrobca suroviny –  spracovateľ – dodávateľ – odberateľ využije nekalú obchodnú, ostatné články systému tým ekonomicky trpia) o masívnom využívaní nekalých obchodných praktík na Slovensku. Zdá sa, že situácia naozaj vážna.

Výpočet využívaných nekalých obchodných praktík, ktorý sa dozvedáme od výrobcov a dodávateľov potravín je naozaj rozsiahly. Spomeniem len niekoľko najčastejších:

1. Rozdielne marže na identický produkt (čo sa týka obsahu a zloženia). Napr. máte dve salámy identického zloženia a na jednu (napr. slovenskú, berme to prosím len ako príklad) dá odberateľ maržu 200% a na druhú zložením identickú (napr. poľskú) dá 20% (?) Toto sa v praxi deje. Prečo? Môžeme sa dohadovať čo je motivácia takého konania, ale isté je len jedno, že štát musí tomuto zabrániť.
2. Tzv. logistický bonus (odberateľ vybuduje centrálny sklad, kde musí dodávateľ potravinu doviesť a on si ju ďalej rozvezie po prevádzkach za čo dodávateľovi buď účtuje neodôvodnené poplatky alebo zníži o určité percento nákupnú cenu).
3. Neodvodnené platby za, tzv. listingy, umiestnenie na regál,  zaradenie do letákovej akcie, zradenie do akcií atď.
4. Neodôvodnené platby za rôzne akcie napr. „narodeniny“ (príklad – odberateľ je na trhu 10 rokov a tak požiada svojich dodávateľov aby mu „zaplatil“ kvázi oslavu) – toto považujem vážne už za vrchol zneužitia ekonomickej sily obchodného reťazca,
5. Likvidačné zmluvné pokuty za objektívne nesplniteľné podmienky,
6. Každoročné znižovanie cien bez ohľadu na ceny surovín.

A takto by som mohla pokračovať ešte veľmi dlho, pretože ide o desiatky príkladov z praxe.

Ako sa dozvedáme od občanov dnešná zákonná úprava, ktorá má zamedziť využívaniu nekalých obchodných praktík nepostačuje. Je to spôsobené jednak vynaliezavosťou tých čo nekalé praktiky využívajú ale najmä tým, že v dnes platnej úprave sa pozabudlo na samotný proces kontroly, ktorý sa v súčasnosti  riadi už pomerne zastaraným zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Cieľom v tejto oblasti by malo byť okrem iného upraviť proces kontroly samostatne.

Predtým je však potrebné odpovedať si na otázku, či nepôjde o neprimeraný zásah do zmluvnej slobody, slobody podnikania, zbytočné obmedzovanie slobodného trhu atď. Ide určite o diskutabilnú tému (podľa odberateľov to bude iste neprimerané a podľa dodávateľa primerané). Cieľom je však určité vybalansovanie, ktoré nám ako sa ukazuje samotný slobodný trh nevyrieši. Nestotožňujeme sa s neoliberálnym názorom, že trh si všetko vyrieši sám. Ten trh to síce určitým spôsobom vyrieši (aby som bola presná), ale s výsledkom, ktorý domnievam sa nechce nik z nás. A to je, že malí výrobcovia (takmer vždy platí, že malí výrobcovia sú tí najkvalitnejší) budú vytlačení z regálov a následne zlikvidovaní, a to bez ohľadu na to, či má slovenský spotrebiteľ o jeho výrobky záujem alebo nie.

Slovenská národná strana sa rozhodla nebyť ľahostajná k týmto podnetom od našich výrobcov, dodávateľov potravín, občanov a situáciu bude riešiť. Bude apelovať, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, v čo možno najkratšom čase pripravila veľkú novelu zákona 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, kde by boli podchytené všetky tieto a aj ďalšie situácie a zároveň posilnila postavenie štátu, resp. kontrolórov natoľko, že využívanie nekalých obchodných praktík už nebude tak atraktívne ako je dnes. Tiež by sme chceli zakotviť kompetenciu štátu (ministerstva) podieľať sa už na samotnom procese uzatvárania zmlúv o dodávke potravín za účelom prevencie.