Anton Hrnko: Nezabúdame na odkaz a zásluhy Milana Rastislava Štefánika

Už po 97-krát si aj tento rok 4. mája pripomenie celý slovenský národ tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika. Z hľadiska moderných slovenských dejín bol jediným slovenským politikom, ku ktorému sa hlásili predstavitelia všetkých slovenských politických smerov. Za svojho hrdinu ho pokladali čechoslovakisti i autonomisti, ľudáci i partizáni, demokrati i komunisti (kým im z Moskvy nenakázali, že to má byť ináč), federalisti i stúpenci boja za samostatnú Slovenskú republiku na začiatku 90. rokov minulého storočia, liberáli, kresťanskí demokrati i ľavičiari. Dokonca pri našom všeobecne zaužívanom zvyku bičovania sa vlastnými dejinami je hádam jediným slovenským dejateľom, ktorý nebol z jednej či druhej strany označený za kontroverzného. Bol to jeho neobyčajný osud, ktorý ho v pravej dobe vyniesol do čela ujarmeného národa a ktorý zavŕšil jeho život v čase, keď jeho národ ochutnával prvé, možno aj nie celkom sladké plody národnej slobody. M. R. Štefánik je vzorom v húževnatosti, odhodlanosti, nekompromisnosti, nezištnosti a vytrvalosti v práci za národ a pre národ. Napriek tomu, že dosiahol významný osobný úspech vo vede v cudzej krajine, keď sa mu naskytla prvá možnosť urobiť niečo pre slovenský národ v jeho domovine, nezaváhal ani na okamih. Celým svojím telom aj duchom sa zapojil do zápasu za národné oslobodenie Slovákov v rokoch prvej svetovej vojny a vytrval v ňom až do samého konca. Dalo by sa uviesť veľa významných etáp jeho života, v ktorých ukázal neobyčajné schopnosti svojej osobnosti, ale hádam najsignifikantnejším v tomto je jeho rýchly vojenský hodnostný postup. Aj z hľadiska vojenských dejín nie je veľmi časté, že vojak, ktorý začne svoju vojenskú kariéru v hodnosti desiatnika, sa stane za štyri roky brigádnym generálom. Aj keď zohľadnime, že to bolo vo vojne, tento vojenský postup je svedectvom samým o sebe. M. R. Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o národné oslobodenie Slovákov z útlaku, ktorému boli vystavení v Rakúsko-Uhorsku, a vytvorenie prvej Česko-Slovenskej republiky, vyhlásenej na konci októbra 1918. Užívať a rozvíjať výsledky svojej práce v oslobodenej republike mu však nebolo dožičené. Zahynul ani nie 39-ročný pri leteckej katastrofe pri Vajnoroch, keď sa vracal domov z Talianska. Smrť generála a ministra sa dodnes nepodarilo objasniť a pravdepodobne sa to nikdy ani nepodarí. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Slováci v jeho osobe našli nespochybniteľný príklad vôle bojovať za svoj národ a byť v tomto príkladom ostatným. Slovenská národná strana si mimoriadne ctí zásluhy M. R. Štefánika v boji sa národné oslobodenie. Členovia SNS sa inšpirujú jeho osobnosťou pri svojej vlastnej práci a aktívne šíria jeho odkaz v radoch slovenského obyvateľstva. Je len prirodzené, že si pamiatku nášho hrdinu pripomenieme ako na ústredných oslavách v Košariskách a na Bradle, tak aj v ďalších obciach po celom Slovensku. Veríme, že tak urobia aj mnohí ďalší, aby sme tým dokumentovali, že slovenský národ nezabúda na tých, ktorí sa zaslúžili o jeho slobodný život.