Jaroslav Paška: Bezpečnostná stratégia, či manifest slaboduchého vazalstva?

Keď sa 1. decembra 2020 postavil pred kamery a reflektory promovaný inžinier Obchodnej fakulty VŠE, dnes minister zahraničia, pán Ivan Korčok, aby verejnosti predstavil návrh novej Bezpečnostnej stratégie SR, očakávali sme, že  jeho druhý pokus (po parlamentom odmietnutej Bezpečnostnej stratégii SR z roku 2017) prinesie premyslenejší, prepracovanejší a vyváženejší politický dokument.

Slovenská národná strana však musí s poľutovaním konštatovať, že ani táto verzia Bezpečnostnej stratégie SR nespĺňa elementárne zásady objektivity hodnotenia bezpečnostného prostredia a neponúka dôveryhodnú politickú víziu garancie stabilného a bezpečného života našich občanov a pokojného rozvoja štátu. Najmä keď tento významný štátny dokument nediplomatickým, asertívnym jazykom zbytočne atakuje globálne mocnosti, o ktorých bezpečnú, obchodnú spoluprácu sa napriek viacerým demokratickým excesom stále uchádzajú všetky významné štáty sveta.

Slovenská republika napríklad v bode 82. stratégie napomína Čínu (výrokom promovaného obchodníka Korčoka), že: táto „presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd, čo Slovenská republika bude zohľadňovať vo vzájomných vzťahoch, ako aj pri jej postojoch v rámci medzinárodných organizácií…“.

Alebo v bode 26. útočí na Ruskú federáciu slovami, že: „sme svedkami presadzovania mocenských a teritoriálnych ambícií, nelegálneho použitia sily a porušovania medzinárodného práva …, že konflikt v Gruzínsku a na východe Ukrajiny je vyvolaný agresívnym správaním Ruskej federácie …,“ či v bode 81., že: „Slovenská republika nemôže prehliadať porušovanie základných zásad medzinárodného práva, zasahovanie do demokratických procesov iných štátov a snahy o oslabovanie základov európskej bezpečnostnej architektúry, vrátane jednoty NATO a EÚ…“

Ak by sa takéto britké formulácie objavili aj v bode 69. venovanému Spojeným štátom americkým a Ing. Korčok by rovnako tvrdohlavo bil do ministra Pompea, či prezidenta Trumpa za bombardovanie Sýrie, zabitie generála Kásema Solejmáního, či iránskaho jadrového fyzika Mohsena Fachrizáde-Mahábádího, ale aj za zničenie Iraku, Lýbie, alebo za organizáciu politického prevratu vo Venezuele, či vojenské oddelenie Kosova od Srbska, tak by sa možno dalo povedať OK, je tam rovnaký meter, len čo teraz s tým všetkým urobíme …?

O USA sa však v našej bezpečnostnej stratégii nič také nenachádza. Dokonca ani zmienka o  ďalších všeobecne známych bezpečnostných hrozbách priamo z pracovní Bieleho domu, či Pentagonu s vážnym dosahom pre celý svet. Napríklad odstúpenie od Iránskej jadrovej dohody, od Zmluvy o otvorenom nebi, od Dohody o kontrole jadrových zbraní, od Dohody o kontrole a likvidácii zbraní stredného doletu, od parížskej klimatickej dohody a viacerých medzinárodných obchodných dohôd…

Významný štátny dokument o bezpečnosti Slovenskej republiky je teda v oblasti pomenovania bezpečnostných rizík a hrozieb z nekontrolovateľného geopolitického pôsobenia USA, ale aj NATO úplne deravý. Zamlčuje vážne bezpečnostné hrozby a riziká. Zavádza verejnosť.

Vážnejším problémom v stratégii sa však javí viac krát opakovaná zvláštna formulácia, ktorú ministerstvo bez akejkoľvek širšej spoločenskej diskusie v mene nás všetkých svojvoľne vložilo do tohto dokumentu a ktorá hovorí, že: „naším bezpečnostným záujmom je udržanie vojenskej prítomnosti USA v Európe“. Táto zvláštna veta (ako z pera amerického agenta Pentagonu)  je v dokumente nepatričná a je absolútnym nezmyslom, lžou. Nikto z nás predsa nemá záujem držať nasilu americké vojská v Európe. Ale to, že v minulom roku chceli Američania na Slovensko prísť, vybudovať si u nás muničné sklady a rozmiestniť vojakov, to si ešte veľmi dobre pamätáme. A z obsahu predstaveného znenia novej Bezpečnostnej stratégie SR to vyzerá tak, ako by si tu Američan už našiel svojho „Biľaka“, ktorý mu cez dôležitý strategický dokument úslužne pripravil pozvánku na príchod a dlhodobý pobyt jeho vojska na Slovensku.

Slovenská národná strana preto v tejto súvislosti pripomína, že považuje aj naďalej za neprijateľné, aby slovenská reprezentácia kšeftovala s obmedzovaním suverenity nášho štátu, či dlhodobým rozmiestňovaním cudzích vojsk na našom území.