Slovo, ktoré sa u nás v tejto turbulentnej situácii začína vehementne skloňovať, je pokoj. Znamená to priznanie, že doteraz sme tu mali ne-pokoj. A s ním súvisiaci chaos a nestabilitu. Práve za chaos, chudobu, rozvrat spoločnosti, medziľudských vzťahov a devastáciu Slovenska ďakujeme padnutej vláde.
Vláde, ktorá mala byť najlepšou v dejinách Slovenska. Vláde, ktorá sa do krvi hádala a osočovala. Vláde, ktorá do nekonečna vraj rozväzovala ruky polícii a zakladala si na boji proti korupcii. Vláde, ktorej paradoxne zlomila krk práve korupčná aféra jej ministrov.
Už sa jej éra definitívne skončila. Padnutí ministri sa teraz rozbehnú do regiónov a začnú sa hrať na dobrých a pekných. Môžu sa naplno vrhnúť do predvolebných kortešačiek. Poslanec Matovič to bezostyšne robí už niekoľko týždňov. Budú sa preveľmi snažiť čo najrýchlejšie zmierňovať svoj negatívny imidž a spoliehať sa na krátku pamäť občanov.
Môžeme čakať, že sa pred verejnosťou začnú „očisťovať“ a „vyviňovať“. Môžeme čakať, že začnú občanov masírovať výhovorkami a novými sľubmi. Sú však vo veľkej nevýhode. Notoricky ich už poznáme. A na heroickú úlohu obnoviť stratenú dôveru v politike ešte nedorástli.
O budúcnosti Slovenska sa bude rozhodovať koncom septembra. Občan by sa nemal nechať ukolísať. Naopak, mal by zostať veľmi pozorný a kritický.
Musíme bdieť, pamätať a nezabúdať. Musíme s triezvou občianskou odvahou zapojiť do rozhodovania zdravý rozum.
Smetisko dejín sa už teší – na všetkých, ktorí chaos, neistotu, nestabilitu na Slovensku spôsobili. Na tých, ktorí svojich občanov častovali prívlastkami – „stádo“, „dezoláti“ či „opice“. Na politické panoptikum, ktorého mocenským nástrojom boli diletantizmus, vulgárnosť a arogancia. Karol Farkašovský
