Keď meter prestáva byť metrom
Všetci si všímame, ako v našej spoločnosti rastie nenávisť a odchádza z nej tolerancia. Znie to paradoxne, ale nenávisť šíria najmä liberáli a konzervatívci, ktorí sa na Slovensku naozaj cítia doma, sú k svojmu okoliu a susedom omnoho liberálnejší. Z úst vládnej koalície, premiéra, expremiéra a súčasného premiéra v demisii neustále počujeme, kto sú fašisti, mafiáni a oligarchovia. Hoci práve im podobní sa správajú ako fašisti, mafiáni a zástancovia svojich nemenovaných oligarchov. Žijeme v dobe totálnych zákazov, absolútnych príkazov a totalitných núdzových stavov. Nikdy predtým s výnimkou druhej svetovej vojny sme sa s niečím podobným nestretli. Neustále nás škatuľkujú. Oni sú vraj tí čistí, neomylní a transparentní. Naopak my, ktorí podľa ústavy máme právo na slobodný názor, sme špinavci, pretože nemáme názor ako oni. Prikazujú nám, ako sa máme správať a koho by sme mali voliť, aby sme neboli prívržencami fašistov, mafiánov a oligarchov. Naopak ich fatálne zneužívanie parlamentu a vládnych kresiel je prejavom ústavnej demokracie.
Štrajky občanov, zamestnancov a zamestnávateľov sú znakom kolaborácie s temnými silami spoločnosti. Svetlo do našich kanálov vpúšťajú len liberáli. Zachraňujú nás tým, že maria referendá a odsúvajú voľby, aby zachránili svoje zadky a mandáty. Výdatne im pomáha prezidentka, ktorá sa stará o ich trvalú resuscitáciu a reinkarnáciu. Vteľujú sa sami do seba a my ostatní sme povinní zažívať nirvánu. Zdenko Čambal, podpredseda SNS




