Lezie mi krkom, ako sa zásadne vyhýbame dvom témam

Lezie mi krkom, ako sa zásadne vyhýbame dvom témam. Prvou je realita na Ukrajine a druhou izraelské násilie páchané na iných národoch. Akosi sme si zvykli, že politické špičky na Ukrajine majú zlaté záchody a korupcia je ako veľrieka bez brehov. Skúsme sa zamyslieť koľko percent z 90 miliárd schválenej pôžičky EÚ skončí niekde inde. Nebude to ako s ropovodom Družba, ktorý sa po maďarských voľbách zázrakom podarilo okamžite opraviť?
Ukrajinská diplomacia sa pohybuje medzi zaliečaním, vydieraním a pretvárkou ako bojujú za nás. S kým a za koho? So žoldniermi a pochytanými domorodými nevoľníkmi proti niečomu podobnému na druhej strane. Otázkou ostáva, čo sa stane s neevidovanými zbraňami a muníciou po skončení vojny. Určite zaplavia európsky čierny trh a využijú sa v nových vyvolaných konfliktov po celom svete. Na toto všetko sme sa zložili do posledného občana.
Na Blízkom východe stratili slová genocída a holokaust svoj pôvodný význam. Stali sa univerzálnym nástrojom na ničenie všetkého, čo nevyhovuje jedinému správnemu náboženstvu. Ktoré je však jediné a správne? Kto dal Izraelu mandát na rozhodovanie o ostatných štátoch, národoch a zrejme aj o celosvetových finančných tokoch? Mali by sme si konečne uvedomiť, kde sme doma a starajme sa o vlastné problémy. Veď viete. Železnice, nemocnice a tak ďalej.
PhDr. Zdenko Čambal, PhD., podpredseda SNS, primátor mesta Holíč