novinári tiež nie sú všetci anjeli. Oprávnenú kritiku sa musia naučiť prijať.
Nielen ako bývalému novinárovi, ale aj ako politikovi, človeku a občanovi, mi je z duše protivné akékoľvek násilie, urážanie, vulgárnosť a vyhrážky. Aj tie anonymné, ktoré svedčia o charaktere ich autora.
Zamýšľajúc sa nad kauzou Sobotné dialógy RTVS a opozičný poslanec Blaha, musím povedať, že:
Po prvé, konfliktnosť, urážanie, vulgárnosť nám tu zaviedla súčasná, ale stále dočasná, obmedzená a dôvery zbavená vládna koalícia. Jej hlavný predstaviteľ Matovič bol konfliktný a vulgárny už aj v minulosti. Ale podarilo sa mu jedinečne a trestuhodne zakoreniť tieto spoločenské neduhy a štýl nielen do politického, ale i bežného života.
Ako poslanec som v rozprave vždy upozorňoval na to, že parlament je zrkadlom pre národ. Hrubosť, nekultúrnosť, arogancia, neslušnosť sú lepkavé a žiaľ, rýchlo sa udomácnia aj v bežnom živote. Najmä keď to ľudia vidia prakticky na každom rokovaní NR SR.
Po druhé, neschvaľujem a nesúhlasím s tým, aby si politici vyberali s kým chcú a s kým nechcú ísť do diskusie. Voľba hostí je vo výlučnej kompetencii daného média a vedenia redakcie. Majú sa snažiť, aby skladba hostí bola vyvážená a relevantná k danej téme. Inak kredit a dôveryhodnosť média klesajú.
Stať sa môže hocičo. Aj personálne zmeny. No pravidlo prázdneho kresla sa uplatňuje v prípade ak už z objektívnych dôvodov – napríklad v časovej tiesni krátko pred živým vysielaním – nie je možné nahradiť neprítomného hosťa iným hosťom.
Tu nastupuje citlivá a profesionálna komunikácia – ktorá v prípade Blaha versus RTVS – zrejme zlyhala. Vedenie redakcie, telerozhlasu či moderátorka nemôžu ponechať komunikáciu na vrátnikovi. Bez ohľadu na to, či ide o opozičného alebo koaličného poslanca.
V tomto prípade išlo o vopred nahrávanú reláciu, kde nikoho netlačil čas, kde dokonca dočasnému ministrovi obrany vyšiel RTVS v ústrety zmenou termínu. Situáciu bolo možné vykomunikovať na úrovni a k spokojnosti všetkých strán. Aj s upozornením strany Smer, že takúto zmenu RTVS už v ďalšom prípade ani pri žiadnej inej politickej strane nebude akceptovať. To by bol profesionálny, rozumný a korektný manažérsky postup.
Určite by sa predišlo emóciám a ich nezmyselnému bičovaniu. A poslucháči by sa možno čo-to nové o téme stíhačiek aj dozvedeli. Takto bol spokojný iba dočasný, limitovaný a dôvery zbavený minister – diskutujúci sám so sebou. A vznikla živná pôda pre zbytočnú agresivitu, ktorá tu nemá miesto a nikam nevedie. Karol Farkašovský
