Amaterizmus tejto vlády ničí Slovensko, ako aj naše deti.

Slovenská národná strana vyzýva premiéra a ministra školstva k ukončeniu sporov a okamžitému pusteniu žiakov do škôl. Považujeme za absurdné a neľudské zobrať si deti, ktoré sa potrebujú vzdelávať, za rukojemníkov pri riešení svojich politických sporov. Tieto chaotické manévre sú už neudržateľné a napätie medzi rodičmi, učiteľmi, zriaďovateľmi škôl, ale aj u občianskej verejnosti rastie. Podmienky, ktoré si premiér vymýšľa sú až neuveriteľné a dokonca často aj v rozpore s Ústavou. Keď už premiér berie riešenia do „svojich rúk“, občanom stúpa tlak aj adrenalín. Deti aj podľa Ústavy majú právo na vzdelanie, no táto vláda a pandemická komisia im ho upierajú. Doplácajú na šarvátky a prekáračky vládnych činiteľov a zákulisné hry politikov. Statusové odkazy a „videjká“ neriešia problémy vzdelávania. Tlačovky niekoľkokrát denne a vždy s iným výsledkom občana neupokoja, naopak, je to len dráždenie hada bosou nohou. Už aj koaliční partneri apelujú na premiéra, aby sa deti vrátili do škôl bez akýchkoľvek podmienok. To je jasný signál, že hlavný epidemiológ so svojou pandemickou suitou by sa mali vážne zamyslieť a umožniť opätovné rozbehnutie vzdelávacieho procesu.
Vydieranie rodičov, ktorí sú na pokraji s nervami, je naozaj neudržateľné. Povinné testovanie, ktoré by im mali robiť na deťoch ich privádza do zúrivosti. Rodičia už avizujú, že pohár trpezlivosti a tolerancie začína pretekať. Mnohí sa pýtajú, či tieto nezmyselné rozhodnutia premiéra budú platiť aj pre jeho deti a deti vládnych činiteľov. Rodičia sú v napätí a nervózni, ale obrovská nespokojnosť vládne aj medzi učiteľmi. Dochádzajú im sily a doslova ich mrazí pri pomyslení, že by mali vyučovať aj v škole aj online. A na to nemajú ani technické prostriedky. V neposlednom rade je dôležité pripomenúť, že šikanovanie rodičov i detí stále novými a inými nariadeniami zanecháva neblahé následky na psychike.
Už viacerí psychológovia poukazujú na problém narastajúcej agresivity u detí na jednej strane a ich flegmatického postoja k učeniu na strane druhej. Nemajú zastabilizované návyky, ktoré môže rozvíjať a upevňovať len pravidelná a neprerušovaná dochádzka do školy a ich socializácia v školskom prostredí. Pritom je veľmi zaujímavé, že na prvom stupni škôl, ktorý je otvorený, neevidujú žiadne problémy. Každý rodič je totiž voči svojmu dieťaťu zodpovedný a zdravie spolu so vzdelaním dieťaťa považuje za prioritu.
Nejasné pravidlá menené zo dňa na deň, alebo často aj z hodiny na hodinu sú vizitkou chaotického konania vlády, ktorá zlyháva takpovediac v priamom prenose pred očami verejnosti. Najhoršie je, že toto vydieranie rodičov, skúšanie ich trpezlivosti a dištančné vzdelávanie, vedú k ľudskému aj hodnotovému otupeniu najmä mladej generácie. Deti jednoducho musia ísť medzi rovesníkov do školy a získavať vedomosti, lebo tento národ stratí budúcnosť.