Na poludnie na Nový rok 2016 už po dvadsiaty tretí krát zaznejú delostrelecké salvy na počesť vzniku súčasnej demokratickej a suverénnej Slovenskej republiky. Už viac ako jedna generácia občanov Slovenskej republiky vyrastá výlučne v podmienkach osobitej, samostatnej slovenskej štátnosti. Jej zakladatelia na prelome rokov 1992 – 1993 sľúbili vybudovať skutočný a dôstojný domov obyvateľom Slovenska v rámci rodiny slobodných európskych národov a štátov. Pri hodnotení uplynulého obdobia musíme konštatovať, že mnohé sa nám podarilo. Slovensko sa pomerne hladko etablovalo ako štát i zaradilo do systému medzinárodných vzťahov, ale zostáva stále veľa otvorených otázok, ktoré pred nami stoja ako otvorená výzva. Nemôžeme spokojne založiť ruky do klina a konštatovať, že všetko je dobojované, všetko je dosiahnuté, stačí nám už len užívať si priazeň osudu. Práve naopak, o suverénnu slovenskú štátnosť, o jej budúcu podobu v rámci Európy i sveta treba opäť zvádzať zápas. Tento zápas je možno rovnako dôležitý a významný ako ten, ktorý naši predkovia zvádzali v revolúcii meruôsmych rokov, v boji za národnú slobodu v prvej i druhej svetovej vojne, v boji za federáciu v 60. rokoch minulého storočia alebo v zápase za samostatnosť v rokoch 1990 – 1993. Predkovia dnešných občanov Slovenskej republiky dlhé stáročia kultivovali a bránili túto krajinu pre seba a svojich potomkov. Možno povedať, že každá hruda našej zeme je doslova pokropená ich potom a krvou. Dnes sme konfrontovaní novou výzvou, ktorá pred nás stavia otázku, či máme pokračovať v diele našich predkov v budovaní nášho domu, Slovenskej republiky, pre seba a našich potomkov. Alebo máme na našom dome dokorán pootvárať všetky dvere a okná a zriecť sa prirodzeného práva pána domu rozhodovať o tom, koho pustiť dnu, koho pohostiť a koho vôbec do domu nevpustiť. Pritom všetci vieme, že žiaden dom bez dverí, bez uzatvárateľných okien, bez jednoznačného práva vlastníka na svoj majetok nemôže byť domovom pre nikoho. Slovenská národná strana ako jediná politická strana, ktorá sa podieľala na vyhlásení Slovenskej republiky 1. januára 1993 a ktorá ešte stále pôsobí na slovenskej politickej scéne, cíti mimoriadnu zodpovednosť za ďalší osud Slovenskej republiky. O tom, ako bude Slovenská republika vyzerať v budúcnosti, nemôžu rozhodovať žiadni kancelári, žiadni komisári, žiadni aktivisti pánboh vie kým platení, ale výlučne jej občania. Ako povedal niekdajší predseda SNS Martin Rázus: „Nám patrí tento kúsok zeme pod Tatrami a nám z neho patrí výnos celý“. To v žiadnom prípade neznamená, že nie sme pripravení pomôcť ľuďom v núdzi, trpiacim a prenasledovaným. Musí to však byť úmerné našim možnostiam, podľa nášho výberu a nie na úkor núdznych a odkázaných našich občanov. Slovenská národná strana nikdy nepripustí, aby sa Slovenská republika stala domom bez dverí a domom, v ktorom jeho vlastník nebude mať právo rozhodovať o tom, kto doň môže vstúpiť a ako sa v ňom má správať.
