Anton Hrnko: Významný počin predstaviteľov SNS spred 98 rokov
V súvislosti s prípravou na snem Slovenskej národnej strany, ktorý má byť zároveň aj pripomenutím si 145. výročia založenia SNS, si pripomíname aj významné udalosti, ktorých aktérmi boli predstavitelia, resp. členovia SNS a ktoré výrazným spôsobom posunuli „slovenskú vec“ smerom k naplneniu tisícročných túžob slovenského národa po národnej slobode a štátnej samostatnosti. Jednu z takýchto udalosti si pripomíname každoročne 24. mája. V tento deň roku 1918 sa zišiel na tajnom zasadnutí výkonný výbor Slovenskej národnej strany, aby posúdil ďalšie kroky slovenskej politiky v turbulentných dobách končiacej sa prvej svetovej vojny. Časy si žiadali rozhodných ľudí, doba rozhodné činy. Nebolo totiž ľahké rozhodnúť sa o likvidácii štátu, v ktorom Slováci žili takmer tisíc rokov, pri obrane ktorého vyliali obrovské množstvo krvi a pri budovaní ktorého vypotili ešte väčšie množstvo potu. Ale nielen to. Brachiálna moc Budapešti zostávala stále intaktná a kedykoľvek mohla kruto zasiahnuť proti akémukoľvek pohybu smerujúcemu proti integrite Uhorského kráľovstva. Slovenská národná strana mala vtedy – ako aj v mnohých iných prípadoch – rozhodných ľudí, ktorí dokázali konať podľa potrieb slovenského národa tak, ako to doba vyžadovala. Do histórie slovenského národa sa naveky zapísala veta popredného predstaviteľa vtedajšej SNS, predstaviteľa jej ľudového krídla Andreja Hlinku, ktorý pamätnými slovami určil ďalšie smerovanie slovenskej politiky a tým i ďalšie osudy slovenského národa. „Tu je doba činov – vyhlásil Andrej Hlinka – Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu česko-slovenskú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť“. Áno, rozhodnosť pri konaní, hľadanie optimálnych riešení pre slovenský národ na dejinných križovatkách, bola vždy vlastnosť politikov SNS v minulosti. Už o niekoľko mesiacov po pamätnom májovom stretnutí predstavitelia SNS na čele s vtedajším predsedom Matúšom Dullom nasledovali Hlinkovo volanie a v Martinskej deklarácii roztrhali väzby slovenského národa na uhorský štát a prihlásili sa k štátu česko-slovenskému, v ktorom videli cestu k naplneniu sebaurčovacieho práva slovenského národa. V novom štáte nepodľahli členovia SNS mámeniu funkcií, ale dôsledne žiadali naplnenie dohôd medzi Slovákmi a Čechmi z času boja za samostatnosť. Aj neskôr stáli v popredných radoch politických zápasov za práva slovenského národa a tento zápas doviedli do úspešného konca 1. januára 1993. Súčasná SNS si je vedomá svojej zodpovednosti voči predchádzajúcim generáciám členov a vodcov SNS, voči súčasníkom i budúcim generáciám Slovákov. Vedome nadväzuje na minulú politiku Slovenskej národnej strany, zostáva verná jej trom pilierom (národný, kresťanský, sociálny) a zároveň sústavne aktualizuje svoje ciele a zámery, aby bola stále nielen atraktívna pre voličov, ale najmä bola schopná vytyčovať reálne perspektívy pre príslušníkov slovenského národa i všetkých občanov Slovenskej republiky.