Pri pohľade do viníc začína byť o čosi jasnejšie, s akou úrodou hrozna môžeme v tomto roku rátať. Skoré odrody viniča hroznorodého (Vitis vinifera) v júni už odkvitli a potom ich nasledovali aj ostatné muštové odrody. Naši predkovia vedeli, že približne 90 dní po odkvitnutí viniča nastane zber hrozna.
Oberačka je odmenou pre každého vinohradníka za jeho dobre vykonanú a tvrdú celoročnú prácu vo vinici. Vinobranie bolo v našich končinách odjakživa sprevádzané spevom, dobrou náladou a nezabudnuteľnou vôňou burčiaku, dráždiaceho všetky chuťové vnemy. Je to určite krásna predstava, no naša realita už taká krásna nie je, a niekedy pripomína skôr horor ako veselohru.
Problémom je úroda
Problémom je samotná úroda hrozna. Ak nie každého, tak 90 percent pestovateľov hrozna určite trápi to, komu a za akú cenu by mohli predať tohoročnú úrodu, ktorá sa, mimochodom, zatiaľ ukazuje ako výborná.
Podľa minuloročnej štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa na Slovensku z hrozna zo slovenských viníc vyrobí 33,8 milióna litrov vína, ale celkový dovoz vína na Slovensko predstavuje 63,2 milióna litrov.
V roku 2022 sa kilogram hrozna predával v priemere za 0,40 eura. Našli sa aj takí špekulanti, ktorí za kilogram hrozna ponúkali 0,25 eura s odôvodnením, že je to lepšia alternatíva ako ho nechať nepozberané vo vinohrade.
Pritom náklady na dopestovanie hrozna sa pohybujú okolo 0,40 eura za kilogram, čo platí pri redukcii prác vo vinici na minimum. Nehovoriac o cene sadenice, ktorá oproti minulému roku narástla približne o 20 percent. Preto je namieste otázka, či sa vôbec na Slovensku oplatí pestovať hrozno, a prečo je o naše hrozno malý záujem…
Skúsme teraz priblížiť súčasnú situáciu na slovenskom trhu s vínom a s jeho predajom konečnému spotrebiteľovi. Vo všeobecnosti platí, že sa predáva najmä lacná produkcia vína. Pri takomto nápoji nejeden milovník vína často naďabí na nevábnu vôňu, farbu a chuť produktu. Niektoré vína sú v ponuke s označením Vyrobené na Slovensku. Je to však vo všetkých prípadoch pravda? Ako sa to dá dokázať?
Príklad od susedov
Príkladom môže byť Česká republika, ktorá na takúto kontrolu využíva magnetickú rezonanciu. Každý dovozca do ČR musí počkať, kým inšpekcia odoberie vzorku vína na laboratórny rozbor, a až potom môže byt víno uvádzané na tamojší trh. Prečo to u nás tak nie je?
Stav kvality vína na Slovensku je aj výsledkom práce Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, respektíve jej nedostatočnej činnosti. Prečo táto inštitúcia nevyužíva magnetickú rezonanciu na zistenie pôvodu vody a alkoholu vo víne tak, ako to robia v Českej republike a v okolitých členských krajinách Európskej únie?
Príslušný prístroj, ktorý využíva princíp magnetickej rezonancie, je k dispozícii aj na Slovensku. Finančná správa SR ho získala z projektu nórskych fondov a Štátnej veterinárnej a potravinovej správe (ŠVPS) SR dokonca ponúkla spoluprácu pri jeho využívaní, nakoľko Finančná správa SR tento prístroj na sto percent „nevyťažuje“.
Prečo to ŠVPS SR odmietla? Veď takto by sa dalo slovenským vinárom okamžite pomôcť, lebo by sa zamedzilo falšovaniu vína na Slovensku.
Jednoduchým spôsobom by bolo možné vo víne odhaliť takzvaných „kvasničákov“ a „šlupkáčov“, čo by násobne zlepšilo kvalitu vína, podporilo by to domáci trh a aj našich, slovenských výrobcov. Pri takejto kontrole by už v prípade sudových vín nebolo možné podvádzať.
Dovolím si tvrdiť, že záujem o hrozno zo slovenských viníc a aj jeho cena by sa niekoľkonásobne zvýšili, ak by ŠVPS SR začala na úseku kontroly vína postupovať striktne, a ak by využívala prístroj založený na princípe magnetickej rezonancie.
Bič na špekulantov
Stačilo by stanoviť pôvod vody a alkoholu vo víne, a veľa špekulantov by si pod hrozbou pokút z náhodnej kontroly rozmyslelo, či bude pokračovať v nekalom počínaní.
ŠVPS SR sa v minulosti odvolávala na vysoké finančné náklady, ktoré by boli spojené s využitím vyššie spomenutého prístroja, čo však nie je pravda. Kontrolu vína navrhujem realizovať pod jednou strechou – v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave, ktorý je organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Táto štátna rozpočtová organizácia, a nie ŠVPS SR, je určená na kontrolu evidencie vína, šľachtenia viniča, na registráciu vín a vinohradov. Takto by sa ani jedna z týchto dvoch organizácií nemohli jedna na druhú vyhovárať, a eliminovala by sa aj zdĺhavosť kontrolného procesu, pretože okruh kontroly by bol „uzavretý“ v jednej inštitúcii.
V okolitých štátoch EÚ funguje takýto systém kontroly veľmi dobre. Ako príklad uvádzam Mendelovu univerzitu v Brne, ktorá získala grant na stanovovanie mikro a makro prvkov v pôde. Tieto prvky sa cez vinič prenášajú do hrozna a následne aj do vína, a preto sú exaktným dôkazom o pôvode vína, ktorý sa zisťuje analytickým rozborom.
Už treba konať
Takže v Českej republike neexistuje taká prax, že niekto dovezie lacné víno z cudziny a potom bude tvrdiť, že ide o kvalitné domáce, moravské alebo české víno, ako je to v súčasnosti na Slovensku.
Na záver si dovolím vysloviť obavu, že ak sa na MPRV SR neudeje nič zásadné a ak si odborníci neuvedomia, že na Slovensku absentuje riadna kontrola vína, potom aj predpokladaná výborná tohtoročná úroda hrozna môže ostať vo vinohradoch.
Zo strany výrobcov vína o ňu nebude záujem, keďže mnohí z nich ešte stále nevypredali zásoby z predchádzajúcich rokov. Veď ľahšie je doviezť lacné víno zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku predáva bez kontroly – a aj bez problémov. Na zdravie si však s takýmto vínom asi nepripijete…
JUDr. MAREK CHOVAN, PhD., Malacky
Priatelia, ďalší môj článok vyšiel v aktuálnom čísle Roľníckych novín strana 2. číslo 27/2023
