Dosť bolo väzenia – odkazujú vláde dôchodcovia
Slovenská národná strana vyzýva vládu a premiéra na okamžité uvoľnenie opatrení pre seniorov
Dôchodcovia a seniori sú najcitlivejšia a najzraniteľnejšia časť slovenskej populácie. Zároveň sú to ľudia, ktorí majú veľmi dobre vyvinutý zmysel pre zodpovednosť, chránia seba i okolie a dodržiavajú opatrenia. Pred celoplošným testovaním premiér vyzýval na ochranu seniorov, apeloval na ľudí vekovej kategórie 65 plus, aby zostali doma, aby sa nenakazili a neriskovali životy.
Predseda vlády – ako sa uňho často stáva – však dal svojej dojemnej starostlivosti o seniorov poriadnu facku. V praktickom živote obral seniorov o ich základné práva. Jednoducho ich nechal zatvorených bez možnosti kontaktu s príbuznými. Pripravil ich o právo vyzdvihnúť si lieky, ísť k lekárovi na vyšetrenie – veď bez modrého papiera ich do žiadneho zdravotníckeho zariadenia nevpustia. Podobné papierové reštrikcie platia aj v obchodoch a dokonca na mnohých miestach si dôchodcovia nemôžu ísť ani na poštu po dôchodok. Niektorí majú to šťastie a postarajú sa o nich deti, alebo príbuzní. Čo ale s tými, ktorí nemajú rodinu ani blízkych. Na to vláda ani premiér nemyslia. Nemyslia ani na potrebu zrozumiteľnej komunikácie špeciálne s touto časťou obyvateľstva. Z médií sa na dôchodcov valí hromada dezinformácií, strašenia, cudzích slov, ktorým často ani nerozumejú a popritom strašidelné scenáre ďalšieho vývoja pandemickej i hospodárskej situácie. Nečudo, že starší ľudia sú z toho všetkého dezorientovaní, frustrovaní a vystavení neustálym obavám.
Dokedy majú seniori toto znášať – pýta sa Slovenská národná strana. Zatvorili ste im kostoly, väzníte ich doma, nepustíte ich na čerstvý vzduch a o ľudskom pohladení a komunikácii ani nehovoríme. Pritom seniori sú poväčšine skromní, nemajú nároky ako mladá generácia. Tužia iba po dôstojnej jeseni života, po pokoji a troche ohľaduplnosti. Nie po obmedzovaní, ale po láskavom prístupe, ktorý si za to, čo v tejto spoločnosti vytvorili, zaslúžia. Chcú naozaj tak veľa? A napokon – nikto ani z politikov nebude večne mladý, mocný a bujarý. Raz nadíde čas, keď budú mať vrásky, budú chorľaví, menej mobilní, viac odkázaní na pomoc, toleranciu a ohľaduplnosť. Možno potrebujú zažiť to, čomu dnes vystavujú seniorov. Lenže bude to drahá skúsenosť, a prečo by na ňu mali doplácať tí, ktorým súčasná moc tak vehementne upiera prirodzené ľudské práva.