Jaroslav Paška: Vláda podcenila skutočné ťažkosti pracujúcich ľudí

Eskalácia nespokojnosti učiteľov, aj zdravotníckeho personálu so zlými pracovnými podmienkami a mizerným mzdovým ohodnotením potvrdzuje klamlivosť štatistických ukazovateľov pri posudzovaní nárastu životnej úrovne. Skúsení analytici často s úsmevom hovoria, že „Štatistika je ako bikini. Čo odhaľuje je zaujímavé, čo skrýva je podstatné.“ Britský politik a predseda vlády Benjamin Disraeli (1804-1881) dokonca tvrdil, že „sú tri druhy klamstva – malé klamstvo, veľké klamstvo a štatistika…“ Aj predseda vlády SR zrejme uveril priaznivým štatistickým informáciám ministra financií o svojom úspešnom vládnutí, keď začal ťažko ušetrené peniaze rozhadzovať na všelijaké predvolebné balíčky. Zabudol sa však zblízka pozrieť na ťažký život našich pracujúcich, platených z prostriedkov štátu. A to nielen na školách, či v nemocniciach, ale aj v rôznych ďalších profesiách. Preto dnes, na konci volebného obdobia pán premiér, spolu s ministrom financií, ale aj ministrami školstva, zdravotníctva, aj práce a sociálnych vecí stoja oprávnene „na pranieri“ pred učiteľským stavom, zdravotníckym personálom, ale aj sociálnymi pracovníkmi. Skutočnosť , že mzdy v uvedených profesiách sú výrazne podhodnotené, je všeobecne známa. Za svoj rezort to priznal aj minister školstva. Ak sa teda dnes chystajú učitelia štrajkovať, aby si vymohli lepšie pracovné podmienky a dôstojnejšie mzdy, treba im uznať. Zaslúžia si. A nielen oni! Obviňovať ich, že sa v predvolebnom období spájajú s opozíciou, aby diskreditovali prácu vlády v očiach verejnosti je preto nešťastné. Nie sú to učitelia, či zdravotné sestry kto zodpovedá za to, že naše školy a nemocnice zápasia s vládou neriešenými problémami. Neboli to oni, kto za uplynulé roky nedokázal na problémy upadajúceho školstva a zdravotníctva pohotovo reagovať. Neboli to oni, kto nedokázal prijať správne politické rozhodnutia, vypracovať a uskutočniť potrebné opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich problémov. Počas štyroch rokov vláda vajatala, zametala problémy „pod koberec“ a potrebné riešenia odkladala. Každá múdra, slušná, spravodlivá vláda sa usiluje o sociálny zmier, dobré podmienky pre pracujúcich a adekvátne ohodnotenie ich práce. Počas štyroch rokov mala administratíva Roberta Fica príležitosť, aj dosť času na to, aby postupne zlepšila kvalitu pracovného zabezpečenia v školách, nemocniciach, aj sociálnych zariadeniach. Dnes jej zamestnanci týchto zariadení svojimi protestami len predkladajú nelichotivý odpočet. Preto by bolo na mieste skôr skloniť hlavu a poctivo priznať, že za uplynulé volebné obdobie sa dalo v oblasti školstva, aj zdravotníctva urobiť o hodne viac. A nerozdeľovať spoločnosť politikárčením. Nevyvolávať škriepky, zbytočnú predvolebnú konfrontáciu, nepodnecovať napätie. Len pokojne, skromne a čestne uznať, že to, odchádzajúcou vládou zbabrané a zmeškané už budú musieť naprávať po 5. marci 2016 iní.