Kedysi sme v televízii pravidelne pozerali „Nedeľnú chvíľku poézie“. Dlhé roky bola súčasťou koloritu nedeľného večera. Tých 7-8 minút prinášalo divákom pekné, múdre a zmysluplné slovo s hodnotným umeleckým posolstvom a pozitívnou energiou. Človek trochu pookrial, aspoň na chvíľu sa zamyslel a potešil.
Časy sa však menia…ale … v inej forme aj vracajú. Dnes už je poézia väčšinou vnímaná ako archaický pozostatok minulosti. Recitovanie je skôr hanba ako kumšt, poézia deťom nič nehovorí, už ju pomaly ani v škole neučia.
Namiesto poézie máme najnovšie každú nedeľu na obed – moderátorskú chvíľku demagógie v spravodajskej televízii Ta3.
Moderátor nám káže ako máme vidieť a vnímať svet, čo si máme myslieť, ako sa máme báť, koho a čoho sa máme báť. Káže o tom čo je pravda, kde je pravda a – tento svoj subjektívny ideologický guláš – sa nám urputne snaží vtĺkať do hlavy. Nečudo, že rozumný a kriticky mysliaci divák to musí považovať za drzosť.
Som zvedavý dokedy bude vedenie spravodajskej televízie tolerovať nedeľné úlety plné krivenia reality a osobných emócií moderátorov. Chcelo by to od nich aby boli menej zahľadení do seba samých. Chcelo by to aby mali viac vedomostí, viac životných skúseností a najmä pokory.
Čakám spolu s vami či a kedy si televízia začne svojho diváka vážiť. Kedy mu začne poskytovať informácie bez akýchkoľvek ideologických „izmov“ a nánosov. Kedy konečne vyškolí svojich moderátorov k vyššej zodpovednosti a profesionalite.
My diváci sme svojprávni ľudia, máme svoje životné skúsenosti a svoj vlastný zdravý rozum. A sebareflexiu tiež. Nepotrebujeme kázne ani rozumy od moderátorov, ktorí ešte dlho musia osobnostne rásť, aby sme ich mohli považovať za dôveryhodných profesionálov. A kým sa stanú rešpektovanými, ešte pretečie veľa vody dolu Dunajom.
Je najvyšší čas zastaviť moderátorský exhibicionizmus a toto moderné pozérstvo. Nielenže je to hazard s menom celej televízie a znižuje to jej reputáciu, ale je smiešne keď sa niekto hrá na to, čím vôbec nie je a napína svaly, ktoré nemá… Karol Farkašovský
