Pripomíname si 130 rokov od úmrtia prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana

Dnes si pripomíname 130 rokov od úmrtia  prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý je považovaný aj za otca modernej slovenčiny. Vo vestibule Národnej rady SR dominuje bronzová busta J. M. Hurbana od akademického sochára Jána Kulicha. Od umiestnenia busty sa vestibul parlamentu z úcty k tomuto velikánovi slovenských dejín nazýva aj Hurbanova sieň. Hurban bol významný predstaviteľ štúrovskej generácie, predseda historicky prvej Slovenskej národnej rady z roku 1848, slovenský spisovateľ, novinár, politik, literárny kritik a historik, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť Slovenského povstania 1848 – 1849. Bol šéfredaktor a vydavateľ najstaršieho literárneho periodika v strednej Európe – pod názvom Slovenské pohľady, ktoré vychádza dodnes. Ako jeden z autorov Žiadostí slovenského národa sa osvedčil nielen ako významný osnovateľ tohto prvého vrcholného politického programu, ale aj ako neúnavný rečník, agitátor a organizátor slovenského hnutia za národnú emancipáciu a demokratizáciu.

Spolu s Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom sa v júli 1843 na jeho fare v Hlbokom rozhodli uzákoniť novú spisovnú normu slovenského jazyka, aby sa stala celonárodným literárnym jazykom Slovákov: „My sme slovenčinou chceli pozdvihnúť ten úbohý národ Slovenský.“ Ako jeden zo spoluautorov novej spisovnej slovenčiny ju organizačne presadzoval v almanachu Nitra i v Slovenských pohľadoch.

Významná bola aj jeho činnosť v oblasti rozvoja kultúrneho života slovenského národa – zakladal nedeľné školy, spolky miernosti, gazdovské spolky, organizoval ochotnícke divadelné predstavenia. Hlavným cieľom jeho snáh bolo budovanie národnej identity, vzdelanosti a povedomia Slovákov, a tým aj snaha o zlepšovanie ich životných podmienok. M. Hurban stál na čele slovenského národného, literárneho a verejného života takmer pol storočia. Po sklamaní z neúspechu revolúcie sa sústredil na oblasť cirkevnej a literárnej tvorby. V 60. rokoch sa opäť vrátil do aktívnej politiky ako účastník memorandového zhromaždenia a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol niekoľkokrát väznený za otvorenú obranu slovenských záujmov. M. Hurban patril k najaktívnejším a najvýznamnejším osobnostiam slovenského národného a literárneho života v 19. storočí. Zostane navždy zapísaný do histórie slovenského národa so všetkými svojimi aktivitami, schopnosťami, zručnosťami, obrovským nadaním a citlivosťou pre veci národné, organizátorským talentom aj odhodlaním obetovať sa pre národ. Jeho život a práca si zaslúžia veľkú úctu a obdiv. Je a ostane pre slovenský národ nevyčerpateľnou studnicou – zdrojom inšpirácie pre súčasnosť aj budúcnosť.

„Máme peknú úlohu, my Slováci, národnosť našu zachrániť a mocnárstvu zlaté služby doniesť. Touto cestou dôjdeme k tomu, po čom sme tu túžili, ale nevedeli si to predstaviť.“

Zdroj citátu: J. M. Hurban, List manželke, 20.9.1848, Život zvoniaci činom, Martin 1987