SME SLOVÁCI A PRETO STOJÍME NA STRANE SLOVENSKA!

Slovenské národné povstanie je slovenské a je národné, pretože Slovensko patrí slovenskému národu, ktorý po neblahých historických skúsenostiach vedel, že musí spraviť všetko pre zachovanie mieru, avšak v prípade pokusu o obsadenie Slovenska musí Slovensko brániť!
Pri príležitosti 79. výročia odchodu trnavskej posádky do SNP som sa dnes 25.08.2023 spolu s vojenskými veteránmi z viacerých vojenských spolkov, klubov a združení zúčastnila kladenia vencov pri pomníku SNP v Trnave na Univerzitnom námestí.
Z histórie vieme, že vtedajšie velenie Slovenskej armády konalo múdro a ušľachtilo – vysokí dôstojníci vedeli, že Slovensko sa musí vyhnúť svetovej vojne za každú cenu a je potrebné spraviť všetko pre to, aby bol na Slovensku zachovaný mier. Prechádzajúcej Červenej armáde sa preto rozhodli otvoriť karpatské priesmyky a umožniť priechod bez prelievania krvi Slovákov.
Na konci augusta 1944 začala nemecká armáda zhromažďovať svoje sily na moravsko – slovenskej hranici s cieľom vojensky obsadiť Slovensko. Čakalo sa len na vhodnú príležitosť. Tá prišla v tom, keď partizánska skupina konajúca podľa príkazov hlavného partizánskeho štábu v Kyjeve (a teda mimo velenia Slovenskej armády) zaistila a pri nastalom incidente zlikvidovala v Martine nemeckých dôstojníkov vracajúcich sa vlakom z Rumunska.
Na tomto vidíme, ako málo stačilo k tomu, aby sa vojna, ktorú do tej doby slovenský národ nepoznal, preliala aj na Slovensko. Je potrebné na to pamätať – Slovensko musí aj dnes za každú cenu stáť na strane mieru! Nikým a ničím sa nesmieme nechať zatiahnuť do žiadneho konfliktu!
Po tomto incidente začala nemecká armáda obsadzovať Slovensko, na čo vydalo Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici známy rozkaz „Začnite s vysťahovaním“, čím začala aktívna fáza obrany Slovenska pred postupujúcou nemeckou armádou. Žiaľ, plán otvoriť karpatské priesmyky nebol pre predčasný vstup nemeckej armády na Slovensko reálny, slovenská povstalecká armáda musela pre obranu Slovenska pristúpiť k najmenej výhodnému variantu, kedy bránila slovenské územie v obkľúčení na území stredného Slovenska.
Je potrebné vyzdvihnúť odvahu a obetu všetkých účastníkov SNP, ktorí dva mesiace odvážne bránili Slovensko pred armádou Nemecka, ktoré bolo v tom čase v podstate ešte stále veľmocou. Osobitne vyniká tento fakt najmä vtedy ak uvážime, že Benešova vláda, ktorá sa po 29. auguste 1944 k Slovenskému národnému povstaniu silno hlásila, povstaniu v čase jeho prípravy v podstate nijakým spôsobom nepomohla a práve naopak, jej vyslanci v Moskve takmer celý august 1944 bránili vyslancom Slovenskej národnej rady v jednaní o sovietskej pomoci pripravovanému Slovenskému národnému povstaniu. Liberál Beneš tak nezostal nič dlžný svojej povesti zákerného a v hĺbke duše proti Slovensku zameraného človeka.
Rovnako treba povedať, že povstaniu reálne nepomohli ani „západní spojenci“, ktorí 20.08.1944 bombardovali a úplne zničili ropnú rafinériu v Dubovej pri Brezne, a to napriek tomu, že ich zástupcovia Slovenskej národnej rady upozorňovali a výslovne žiadali, aby túto rafinériu nebombardovali, keďže táto mala zásobovať palivom práve slovenskú povstaleckú armádu a práve nedostatok paliva sa v ďalšom vývoji ukázal ako jedna z najväčších slabín povstania. Akákoľvek západná pomoc sa po tomto incidente ukázala v podstate ako iluzórna a dnes môžeme konštatovať jedno – Slováci ostali v tomto boji odkázaní v podstate sami na seba!
Historický odkaz SNP nám musí pripomínať, že mier a naša slovenská vlasť sú aj v súčasnosti tými najvyššími hodnotami, ktoré máme aj my povinnosť pre dobro slovenského národa chrániť!
ZA MIER! ZA SLOVENSKO!
Dagmar Kramplová
podpredsedníčka SNS