Vianoce sú za nami. Koľko jedla sa nedojedlo a koľko kartónových škatúľ aj s baliacimi papiermi skončilo v kontajneroch? Možno už patrím k vyššej vekovej generácií, ale pamätám si čas, keď Vianoce boli o blízkosti. S bázňou som čakal, kedy už príde dedo Mráz a držal som mamu za ruku. Na stromčeku vtedy ešte viseli salónky, nebolo toľko sladkostí ako dnes. Na kuchynskom stole boli oblátky a med. Vznikali tie pravé rozprávky. O Popoluške a troch orieškoch, o kráľovi, ktorý dokázal zmúdrieť, pretože si našiel lásku.
Dnes sa tešia najmä supermarkety a obchodníci na sociálnych sieťach. Druhý sviatok vianočný som v televízií pozeral film, ktorý normálne trvá hodinu a pol a čuduj sa svete, trval od ôsmej skoro do polnoci. Samá reklama. Reklama, ktorá ponúkala výpredaj pred Vianocami a super výpredaje hneď po Vianociach. Smejú sa z nás, keď sme tradiční a bojujeme o zachovanie hodnôt. Lenže toto nie je na smiech, ale na zamyslenie, kam svet vlastne speje. Stromček by mal svietiť nám a nie do ulice, aby susedia videli, ako sme ho perfektne zladili.
PhDr. Zdenko Čambal, PhD., podpredseda SNS, primátor mesta Holíč
