Vláda nesmie zradiť vlastných občanov a poľaviť z pevného postoja k migrácii
Najskôr 10, teraz 28 a najnovší odhad do 250 ľudí s väzbami na Slovensko. To sú čísla, ktoré skloňujú slovenskí vládni činitelia v súvislosti s počtom migrantov z Afganistanu, ktorí hodlajú prísť na Slovensko. Jednoznačné a konečné číslo ešte nikto nepovedal.
Slovenská národná strana so znepokojením sleduje napätú situáciu v Afganistane. Je pevne presvedčená o tom, že pomoc treba smerovať tam, kde sa konflikt začal a pretrváva. Slovensko v ňom nezohralo žiadnu úlohu, ani ho nevyvolalo, iba v rámci mierovej misie asistovalo pri riešení.
Verejnosť sa pamätá na vlnu migrácie, ktorá sa prehnala celou Európou od roku 2015. Dôsledky spôsobenej krízy pociťuje Európa dodnes. V roku 2019 požiadalo o azyl v EÚ viac ako 612-tisíc nových žiadateľov zo 152 krajín a najviac ich skončilo v Nemecku. Slovensko už vtedy zastávalo názor, že treba v prvom rade pomôcť zlepšiť podmienky v krajinách, z ktorých migranti pochádzajú. Aj v otázke prerozdeľovania migrantov v členských krajinách EÚ bol postoj Slovenska jasný a pevný – žiadne kvóty.
SNS chápe potrebnosť aj dôležitosť solidarity. Menej pochopiteľné je to, že napriek obrovským dlhodobým finančným nákladom na pomoc sa európske krajiny najmä Nemecko, Švédsko, Francúzsko a ďalšie, trápia s rastúcou kriminalitou prisťahovalcov a problémami s integráciou migrantov do spoločnosti. EÚ mala na roky 2021 až 2025 pre pomoc Kábulu pôvodne vyčlenených 1,2 miliardy eur. Podmienkou bolo dodržiavanie medzinárodných dohôd i práv žien a detí. Na stretnutí lídrov G7 predsedníčka EK Ursula von der Leyenová informovala o súčasnej pomoci Únie pre Afganistan vo výške 200 miliónov eur.
Slovenská národná strana sa pýta, prečo pri masovom migračnom exoduse, ku ktorému v Afganistane po nástupe Talibanu k moci dochádza a pri potláčaní práv žien a detí, EÚ pomáha takýmto finančným balíkom. Kto zodpovie zásadnú otázku – komu vlastne pomáhame keď ľudia z krajiny utekajú a peniaze tam ostanú.
FOTO TASR